V novej štúdii vedci porovnali dostupné nepriame ukazovatele sily prúdenia Golfského prúdu, pričom najdlhšia rekonštrukcia siaha až 1500 rokov do minulosti.
Golfský prúd sa pri ostrove Newfoundland odkláňa od pevniny a prechádza cez Atlantický oceán. Na fotografii plávajúci ľadovec pri newfoundlandskom pobreží. Zdroj: iStockphoto.com
Problematika nevyspytateľného Golfského prúdu zamestnáva nielen odborníkov a verejnosť, ale aj zábavný priemysel vrátane Hollywoodu. Dnes už kultový film Deň po tom z roku 2004 v réžii Rolanda Emmericha ukazuje, ako po kolapse Golfského prúdu nastalo prudké ochladenie Atlantiku, pričom súčasne vznikli tri mrazivé búrky v Kanade, Škótsku a na Sibíri.
Išlo síce o fikciu a dramatické zmeny počasia neboli reálne, základný predpoklad filmu je však správny. Rýchle roztápanie ľadu v Grónsku môže zastaviť termo-halinnú cirkuláciu a teplý Golfský prúd viac nebude ohrievať významnú časť Severnej Ameriky a Eurázie. Zlyhanie Golfského prúdu môže teda zásadným spôsobom ovplyvniť charakter počasia v miernom pásme, pretože ten zvyšuje priemernú ročnú teplotu o niekoľko stupňov Celzia. Na porovnanie Golfským prúdom pretečie až 100-násobok vody než v najväčšej sladkovodnej rieke Amazonke.
Vľavo: Trend zmeny teploty v rokoch 1909 až 2018. Modrá farba vymedzuje oblasť, kde sa za posledných 100 rokov znížila povrchová teplota oceánu. Zdroj: (Piecuch, 2020). Vpravo: Mapa s vyznačeným Golfským prúdom. Zdroj: iStockphoto.com
Znepokojivé prognózy
Možnosť rýchleho ochladenia vplyvom postupného globálneho otepľovania zamestnáva klimatológov a ich počítačové modely už veľa rokov. Nie je to náhoda. Ak by sa Golfský prúd naozaj zastavil – alebo významne oslabol – možnosť úspešne sa prispôsobiť zmenenému počasiu v úrodných oblastiach mierneho pásma je vylúčená. Aké existuje riziko, že by sa takýto scenár naozaj premenil na skutočnosť? Presnú odpoveď zatiaľ nepozná nikto, neznamená to však, že by sme nevedeli vôbec nič. Dve nové vedecké štúdie zaoberajúce sa touto problematikou prichádzajú so znepokojivými prognózami.
V novej štúdii vedci porovnali dostupné nepriame ukazovatele sily prúdenia Golfského prúdu, pričom najdlhšia rekonštrukcia siaha až 1500 rokov do minulosti. Deväť z celkovo 11 sledovaných ukazovateľov naznačuje významný pokles sily prúdenia, ktoré sa prejavuje najmä v období posledného storočia. Dlhodobá perspektíva je veľmi dôležitá, pretože samotné prúdenie je vysoko premenlivé a prirodzené zmeny (teda také, ktoré s trendom otepľovania klímy nesúvisia) sa môžu prejavovať aj v horizonte 30 a viac rokov. V tejto práci autori nehodnotili budúci vývoj prúdenia ani jeho možné následky na charakter počasia, poskytli však rukolapný dôkaz, že sila Golfského prúdu už reaguje na ľuďmi spôsobené otepľovanie atmosféry.
Roztápajúci sa ľadovec v severozápadnom Grónsku odhaľuje skalné podložie, ktoré bolo tisíce rokov skryté pod vrstvou ľadu. Zdroj: iStockphoto.com
Problém zvaný sladká voda
Nezávisle od tejto práce publikovali klimatológovia Johannes Lohmann a Peter Dilevsen z Inštitútu Nielsa Bohra pri Kodanskej univerzite prácu v časopise PNAS, v ktorej sa zamerali na ďalší dôležitý indikátor oslabovania Atlantickej cirkulácie, konkrétne na rýchlosť jej zoslabovania. Táto rýchlosť je veľmi dôležitá. Ak totiž dosiahne kritickú hranicu, môže nastať bod zlomu (v tomto prípade teda kolaps/zastavenie Golfského prúdu) ešte skôr, než by nastal pri pomalšom vývoji. Dokonca platí, že ak oslabovanie prúdu postupuje dostatočne pomaly, bod zlomu nemusí v niektorých prípadoch nastať vôbec.
Vďaka paleoklimatickej histórii vieme, že k zastaveniu Golfského prúdu v minulosti niekoľkokrát došlo. Pravdepodobnou príčinou bol rýchly prísun sladkej vody z takzvaného Laurentidského ľadového štítu, ktorý na konci poslednej doby ľadovej zaberal rozsiahle územie Severnej Ameriky. Ten už neexistuje, takže jediným rizikovým kandidátom začiatku kolapsu je grónsky ľad.
K analýze úlohy rýchlosti oslabovania Golfského prúdu vedci použili model globálnej oceánskej cirkulácie. S jeho pomocou ukázali, že existuje nebezpečenstvo kritickej rýchlosti prísunu sladkej vody do oceánu, ktorá spôsobí zastavenie Golfského prúdu. Problém s definovaním presných podmienok súvisí s tým, že systém je chaotický a citlivý na počiatočný stav. Znamená to, že nie je možné určiť, pri akej presnej rýchlosti oslabovania cirkulácie hrozí jej kolaps a ani kedy môže takáto rýchlosť v budúcnosti nastať.
Ľadovec v Grónsku. Ľadovce predstavujú najväčšie zásobárne sladkej vody a po oceánoch sú aj druhé najväčšie v celkových zásobách vody. Zdroj: iStockphoto.com
Ochladenie uprostred oteplenia
Určitou nápoveďou môžu byť dve skutočnosti. Rýchlosť roztápania Grónska v súčasnosti kopíruje horný odhad klimatických modelov, čo znamená, že aj menšie oteplenie prináša viac sladkej vody do Atlantiku. Najnovšia generácia klimatických modelov (Projekt porovnávania klimatických modelov, CMIP-6) predpokladá pokračujúce oslabovanie prúdenia o ďalších 35 – 45 percent. Do budúcnosti teda môžeme očakávať rozširovanie oblasti s chladnejšou a menej slanou vodou v severnom Atlantiku, otepľovanie a rýchlejší rast hladiny oceánu pri východnom pobreží USA a Kanady (obr. 2).
Pravdepodobnosť zastavenia Golfského prúdu v najbližších desaťročiach nie je vysoká. Podľa niektorých modelov však môže prísť ešte pred koncom tohto storočia. V tom prípade sa budú musieť naši potomkovia vo veľkej časti Severnej Ameriky a Európy vyrovnať v priebehu niekoľkých rokov s prudkým ochladením. Keďže v globálnom priemere bude priemerná teplota naďalej stúpať, prinesie to aj nové super búrky ako následok zvýšeného teplotného gradientu a súvisiacich zmien v cirkulácii atmosféry.
Zdroje:
