Nový výskum evolučných biológov ukazuje, že domestikácia spôsobila podobnosť morfologických znakov niektorých plemien mačiek a psov. Zároveň to však môže mať vážne dôsledky na ich zdravý vývoj.
Domestikácia vplýva na zdravý vývoj mačiek a psov. Zdroj: iStock/Nataba
Evolučná biologička Abby Grace Drakeová skenovala 1 810 lebiek mačiek, psov a ich divokých príbuzných a zistila niečo zvláštne. Napriek tomu, že ide o odlišné živočíšne druhy, má mnoho plemien mačiek a psov podobný tvar lebky.
Konvergencia znamená v tomto prípade väčšiu podobnosť, čiže pod vplyvom rovnakých tlakov okolitého prostredia sa vyvinuli aj nepríbuzným druhom veľmi podobné vonkajšie znaky.
Naopak, divergencia je stav, keď sa dva organizmy, ktoré majú spoločného predka, časom čoraz viac odlišujú. Ako sa populácie živočíchov delia a prispôsobujú rôznym prostrediam, postupne sa im vyvíjajú nové znaky, čo je proces známy ako divergentná evolúcia.
Sme citliví na zraniteľnosť a núdzu
V prípade perzských mačiek a mopslíkov to vidno na tvare lebky a plochejšej tvárovej časti. Pričinil sa o to človek výberom plemenných zvierat. Napriek dlhej histórii majú tieto plemená podobnú štruktúru lebky.
Aby vedci zistili, do akej miery domestikácia zmenila štruktúru lebky, analyzovali 3D skeny lebiek z muzeálnych vzoriek, veterinárnych škôl a digitálnych archívov. Ich súbor zahŕňal domáce mačky, ako sú siamské, mainské mývalie a perzské plemená, ako aj viac než stovku plemien psov od mopslíkov až po kólie.
Ľudský zásah nielenže zvýšil rozmanitosť tvaru lebiek psov a mačiek, ale tiež sa vďaka nemu začali niektoré plemená na seba podobať. Divoké psovité šelmy (napríklad psy, vlky, líšky a šakaly) majú tendenciu mať podobné predĺžené lebky, zatiaľ čo divoké mačkovité šelmy (napríklad domáce mačky, levy, tigre a jaguáre) majú odlišné tvary lebiek.
Mnohé ďalšie zmeny spôsobené človekom môžu zvieratá posunúť nad rámec toho, čo ich telo dokáže prirodzene zvládnuť. Napríklad niektoré kurčatá chované na mäse majú 30 percent telesnej hmotnosti v prsnej svalovine, čo často vedie k problémom so srdcom a s pľúcami.
My ľudia sme po narodení závislí od matky, čo máme spoločné so šteňatami a s mačiatkami. Naopak, mnohé ďalšie zvieratá sú schopné vidieť, počuť, stáť a pohybovať sa krátko po narodení. Keďže deti sú veľmi závislé od starostlivosti dospelých, evolúcia nás formovala tak, aby sme boli citliví na signály zraniteľnosti a núdze.
Pozrite si
Tieto signály, napríklad zaoblené tváre a široké oči bábätiek, sú známe ako sociálne uvoľňovače. U dospelých vyvolávajú opatrovateľské správanie od rozprávania vyššími tónmi až po ponúkanie rodičovskej starostlivosti.
Domestikácia viedla k mnohým zdravotným problémom
Príkladom sú čajky sleďové, ktorých mláďatá inštinktívne ďobú do červenej škvrny na zobáku rodiča, čo v prípade dospelého jedinca vyvolá reflux. Táto červená škvrna funguje ako sociálny uvoľňovač, ktorý zabezpečuje, že potreby mláďaťa sú uspokojené v správnom čase. Podobným spôsobom domestikované zvieratá účinne prevzali starobylé mechanizmy starostlivosti vyvinuté pre naše vlastné potomstvo. Tieto vlastnosti môžu domácim zvieratám poskytnúť výhodu pri získavaní ľudskej starostlivosti a pozornosti.
My ľudia sme po narodení závislí od matky, čo máme spoločné so šteňatami a s mačiatkami. Zdroj: iStock.com/Sonsedska
Ploché „tváre“ a zmena tvaru lebky viedla aj k rozsiahlym zdravotným problémom týchto plemien vrátane ťažkostí s dýchaním, k neurologickým ochoreniam a ku komplikáciám pri prirodzenom pôrode.
Výbor pre dobré životné podmienky zvierat pri vláde Spojeného kráľovstva preto poskytuje nezávislé odborné poradenstvo, aby pokračovanie v selekčnom šľachtení takýchto druhov ďalej nezhoršovalo súčasné problémy zvierat.
Zdroj: Science Alert
(RR)
