Nemeckí výskumníci predstavili v spolupráci s hudobníkmi viac ako sto kompozícií zahŕňajúcich zvuky z podmorského polárneho sveta.
Tri vráskavce dlhoplutvé plávajúce okolo ľadovca. Zdroj: iStockphoto.com
„Spievajúci” ľad, tuleň, ktorý znie, akoby sa nachádzal vo vesmíre, či seizmická vzduchovka rachotiaca ako bomba – to sú niektoré zo zvukov, ktoré v týchto dňoch počuť z dvoch laboratórií morskej akustiky.
Výskumníci v spolupráci s projektom Cities and Memory a profesionálnymi hudobníkmi verejnosti práve predstavili viac ako 100 kompozícií zahŕňajúcich zhruba 50 zriedka počutých zvukov zaznamenaných pod vodou v polárnych oblastiach.
Nahrávky samotných zvukov aj celé skladby si môžete vypočuť na https://citiesandmemory.com/polar-sounds/.
„Cieľom zbierky je upozorniť širokú verejnosť na fascinujúce, no dynamicky sa meniace prostredie, ktoré sa otepľuje rýchlejšie ako iné miesta na svete, a povzbudiť tak seba i druhých k premýšľaniu o spôsoboch, ako ho môžeme zachovať pre budúce generácie,“ približuje zakladateľ Cities and Memory Stuart Fowkes.
V oceánoch je veľký hluk
Aktuálny výskum v Arktíde a Antarktíde upozornil na to, aké začali byť oceány v dôsledku nárastu ľudskej činnosti narúšajúcej morský život hlučné. „Mnohé zvuky, ktoré sa vyskytujú v arktických vodách, sú zároveň väčšine ľudí celkom neznáme,“ približuje výskumník a umelec Geraint Rhys Whittaker z Helmholtzovho inštitútu pre funkčnú morskú biodiverzitu v nemeckom Altenburgu. „Ľudia si s veľkou pravdepodobnosťou myslia, že vedia, ako znejú póly, no často ide len o ich imagináciu,“ dodáva.
Skupinka výskumníkov pod Whittakerovým vedením sa rozhodla poopraviť nejasné predstavy ľudí o podmorskom svete a pred približne dvomi rokmi pripevnili k plavákom podvodné mikrofóny, ktoré v Arktíde a Antarktíde dodnes zaznamenávali zvuky okolitej prírody.
Zvuky rôznych druhov zvierat
Medzi zvukmi, ktoré výskumníci zaznamenali, sú i „hovory“ zatiaľ najmenej študovaného antarktického Rossovho tuleňa. Spomínané tulene žijú na otvorenom mori a obvykle sa pohybujú len po ťažko dostupnom ľade. Vďaka mikrofónom sa však teraz výskumníkom podarilo zaznamenať až päť hovorov tohto tvora na rôznych frekvenciách.
Okrem toho nahrali aj tulene krabožravé, veľryby minke, narvaly a vráskavce dlhoplutvé.
„Vzhľadom na nehostinné prostredie a veľké vzdialenosti, ktoré zvieratá v jednotlivých regiónoch prechádzajú, sa ich zvuky zachytávajú celkom ťažko. Sú v neustálom pohybe, takže nikdy nevieme, kde sa budú práve nachádzať,“ vysvetľuje Whittaker.
„Spievajúci” ľad, padajúce ľadové steny a hluk spôsobený človekom
Popri arktických živočíchoch sa vedcom podarilo vďaka mikrofónom nahrať aj jemný zvuk „spievajúceho“ ľadu. Ide o zvuk spôsobený pohybom alebo zmršťovaním ľadu vo vode, keď teploty stúpajú a klesajú a ľad sa topí a znova zamŕza.
Kolekciu arktických zvukov dopĺňa i burácajúci kolaps ľadových stien. Ľadovce sa dnes so stúpajúcimi teplotami a s postupujúcou zmenou klímy v niektorých častiach polárnych oblastí topia veľmi rýchlo. Teploty v Arktíde napríklad v súčasnosti podľa odborníkov stúpajú štyrikrát rýchlejšie ako v iných častiach sveta.
Po zvieratách a ľade mikrofóny v oceánoch zachytili do tretice ešte aj hluk spôsobený človekom, konkrétne lodnou dopravou, a medzi nahrávky sa dostali tiež zvuky z prieskumu ropy a zemného plynu. Hlukové znečistenie zo seizmických výbuchov používaných pri prieskume morského dna znie i na veľké vzdialenosti a veľmi negatívne ovplyvňuje život zvierat.
Podáva celistvý obraz
„Projekt takto podáva celistvý obraz o tom, aké hlučné sú oceány,“ podotýka Whittaker, ktorý verí, že svojou prácou spolu s tímom prispeje k schváleniu legislatívy na zníženie hluku z lodnej dopravy a bagrovania, ktoré významne poškodzujú morský život.
Impozantnými kompozíciami by podľa jeho slov chceli vedci spoločne s umelcami priviesť ľudí k tomu, aby sa aspoň na chvíľu zastavili a zamysleli sa nad tým, čo sa práve v polárnych vodách deje. Oceány totiž pokrývajú až 71 percent povrchu našej planéty a sú pre udržanie života na Zemi nesmierne dôležité.
Ako poznamenala i biologička a klimatologička Ilse van Opzeeland z Ocean Acoustics Group Inštitútu Alfreda Wegenera, ktorá na výskume participovala: „Musíme vynaložiť maximálne úsilie na ochranu, zachovanie a obnovu týchto zraniteľných biotopov našej planéty.“
Zdroje: BBC, Cities and Memory
(af)
