Počuli ste už o tekutej kremácii, kompostovaní ľudského tela alebo o pohrebnej kombinéze z tkaniny naplnenej hubovými spórami?
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Kremácia sa dlhé roky považovala za šetrnejšiu k životnému prostrediu než pochovávanie do zeme, pretože ľudské pozostatky zredukuje na niekoľko kilogramov popola. Lenže na spaľovanie v kremačnej peci sa používajú fosílne palivá. Podľa článku v National Geographic sú síce v kremačných peciach filtre neutralizujúce znečisťujúce látky, napríklad emisie ortuti zo zubných výplní, ale neneutralizujú skleníkový plyn CO2, ktorý zásadne prispieva ku klimatickej kríze. Podľa odhadov sa iba kremáciou dostávajú do ovzdušia milióny ton CO2 ročne. V Indii navyše podľa starej tradície spopolňujú príbuzných na drevenom podklade pod holým nebom. Stojí to život miliónov stromov a prispieva to k znečisteniu ovzdušia a riek, lebo väčšina kremácií na hraniciach sa odohráva v blízkosti vody.
Ani pochovávanie do zeme, ako ho poznáme v západnom svete, nie je z ekologického hľadiska ideálne. Lak na truhle, jej kovové či umelohmotné prvky, syntetická výstelka a neraz aj odev nebožtíka z umelých materiálov rozklad v zemi spomaľujú. Dnes už však na trhu možno nájsť aj rakvy z prútia, neošetreného dreva, z papiera či bambusu. Šíri sa aj povedomie o tom, že nebohý by mal byť v oblečení z prírodných materiálov. Aj na Slovensku je v tomto smere prvá lastovička: projekt Funebra občianskeho združenia Živica realizuje pohreby priateľské k prírode.
Ekologické formy pochovávania známe vo svete:
Tekutá kremácia, nazývaná aj akvamácia alebo alkalická hydrolýza, rozpúšťa telo v priebehu niekoľkých hodín vo valci z nehrdzavejúcej ocele pomocou prúdu vody zmiešanej s lúhom, tlaku a teploty. Voda a lúh urýchľujú proces prirodzeného rozkladu, ktorý pri teplote okolo 150 °C trvá približne štyri až šesť hodín. Výsledkom je úplne sterilný roztok, ktorý sa vracia do ekosystému cez bežné zariadenie na čistenie odpadových vôd. Vo valci ostanú čisté kosti, ktoré sa následne rozdrvia na prášok, aby si ich rodina odniesla domov.
Kompostovanie funguje tak, že nebožtík sa vloží do kapsuly naplnenej drevenými trieskami, lucernou a slamou spolu s baktériami, ktoré dobre rozkladajú organickú hmotu. Pozostatky sa zhruba za mesiac premenia na hnojivo a ešte niekoľko týždňov sa redukujú vo vytvrdzovacom zásobníku. Konečným produktom je pôda, ktorú možno buď vrátiť pozostalým, alebo použiť na revitalizáciu lesa. Prvý na svete začal takto spracované pozostatky v prospech lesov využívať štát Washington v roku 2019. Odvtedy ho nasledovali viaceré štáty USA.
Ekokombinéza je z tkaniny naplnenej hubovými spórami a pomáha čistiť telo aj pôdu od toxínov, ktoré by inak prenikli do prostredia. Pomáha tiež dodávať živiny z tela do okolitých koreňov rastlín. Vyrába ju kalifornská spoločnosť na zelené pohrebníctvo, ktorá za každý zakúpený oblek zasadí dva stromy.
Zdroje: Eirene, National Geographic
