Nová štúdia odhaľuje, prečo severná pologuľa Zeme tmavne viac ako južná.
Naša planéta postupne tmavne. Zdroj: iStock/Nastco
Zem už desaťročia tmavne, čím odráža menej svetla späť do vesmíru. Množstvo svetla odrážaného severnou pologuľou klesá rýchlejšie než množstvo svetla odrážaného južnou pologuľou. Naznačuje to nedávny výskum uverejnený v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Príčina zmeny albeda
Nový výskum narušil dlhoročnú hypotézu o tom, ako je to so žiarivosťou Zeme, tzv. albedom. Zem totiž nepohltí všetko svetlo zo Slnka, časť z neho odráža späť do vesmíru. Vedci si doteraz mysleli, že táto odrazivosť je medzi severnou a južnou pologuľou vyvážená a že ide o základnú vlastnosť našej planéty.
Hoci obe pologule postupne tmavnú, na severnej pologuli sa to deje oveľa rýchlejšie, upozorňujú vedci v štúdii. Toto nečakané rozdielne tempo dávajú do súvislosti so zmenami v odrazivosti povrchu, množstvom vodnej pary a aerosólov – drobných častíc v ovzduší, ktoré odrážajú svetlo, ako je prach, dym, morský sprej či čiastočky z priemyslu, napríklad sírany a dusičnany.
„Povrch severnej pologule tmavne, pretože sa sneh a ľad topia. Pod nimi sa odkryje pevnina a oceán. A keďže v krajinách ako Čína a USA či v Európe kleslo znečistenie, v ovzduší koluje menej aerosólov, ktoré by odrážali slnečné svetlo. Na južnej pologuli je to presne naopak. Tmavé povrchy odrážajú menej svetla než svetlé, a preto sa viac ohrievajú. Keďže sa severná pologuľa otepľuje rýchlejšie, má v sebe aj viac vodnej pary než južná,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie Norman Loeb, odborník na radiačné vedy v Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA).
A vodná para slnečné svetlo neodráža. Navyše nedávne veľké sopečné výbuchy a rozsiahle požiare v Austrálii pridali do atmosféry južnej pologule ďalšie aerosóly, ktoré zvyšujú jej odrazivosť.
Bádatelia v rámci tohto výskumu použili dáta za obdobie 24 rokov z troch rôznych satelitov, ktoré merajú dopadajúce slnečné žiarenie a tiež odrazené žiarenie, ktoré sa vracia do kozmického priestoru. Tieto údaje skombinovali s mapami snehu a mrakov, ako aj s pokročilými klimatickými modelmi.
Úloha oblakov
Vedci dodávajú, že oblaky – podľa výšky buď pohlcujú, alebo odrážajú svetlo – mohli v minulosti pomáhať udržiavať rovnováhu albeda medzi pologuľami. Teraz však narušená rovnováha naznačuje, že oblaky dokážu kompenzovať rozdiel len po určitú hranicu. Výskumníci preto uvažujú o tom, či sa v budúcnosti zmení ich tvorba a či sa tým albedo severnej a južnej pologule bude môcť znovu vyrovnať.
Schematické znázornenie vplyvu oblačnosti na teplotu planéty. Vysoká alebo žiadna oblačnosť znamená otepľovanie, pretože do vesmíru uniká menej energie v porovnaní s množstvom, ktoré prichádza zo Slnka. Nízka oblačnosť vie odraziť do vesmíru viac energie, takže jej úbytok vedie opäť k rýchlejšiemu otepľovaniu. Zdroj: Alfred Wegener Institut/Yves Nowak
Nejasné dôsledky
Ak bude albedo severnej pologule klesať ešte rýchlejšie, jej povrch sa bude ďalej otepľovať. Ako sa Zem vyrovná s tým, že sa dodatočné teplo bude musieť presunúť po celej planéte? Podľa vedcov by to mohlo ovplyvniť všetko od oceánskych prúdov až po počasie. Dôsledky sú však zatiaľ neuzavretou kapitolou a dokonca môžu ovplyvniť samotnú svetlosť našej planéty, píše sa v štúdii.
„Táto práca ukazuje nielen to, že asymetria existuje, ale aj to, že je dosť vážna na to, aby sme sa zaoberali jej príčinami,“ uzatvára Zhanqing Li, vedec venujúci sa atmosfére na Marylandskej univerzite.
Zdroj: PNAS, Scientific American, Eos, AP
(RR)
