Vedeli ste, že minerál opál je naším národným kameňom? Zaujal aj žiačku 8. ročníka základnej školy vo Vranove nad Topľou Dianu Novikmecovú, ktorej sa s pomocou univerzity podarilo urobiť výskum tohto vzácneho minerálu. Jej prácu ocenila aj asociácia AMAVET.
Slovensko je výnimočnou krajinou, pokiaľ ide o nerastné bohatstvo v podobe výskytu opálu. Ide však o časy dávno minulé?
Dá sa to tak povedať. Prvá písomná zmienka o ťažbe opálu na Slovensku pochádza z roku 1597. Je však možné, že sa tu opál ťažil už v rímskej dobe. Ešte do roku 1492, kedy Krištof Kolumbus objavil Ameriku, boli Slovenské opálové bane najstarším a jediným náleziskom tohto minerálu. Po dobytí Mexika sa do Európy začali dovážať aztécke opály, ale aj napriek ďalšiemu ložisku sa slovenský opál stal celosvetovo známym unikátom.
Na Slovensku sa dokonca našiel najväčší známy opál.
Áno, v roku 1775 bol objavený na dne potoka Oľšanka. Nazvali ho Harlekýn. Vážil 594 gramov a dnes je uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni. Slovenský opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína, jeho manželka, nosila najslávnejší opál Oheň trójsky, ktorý bol súčasťou francúzskeho korunného pokladu. V minulosti sa opál vkladal aj do korunovačných klenotov mnohých panovníkov. V druhej polovici 19. storočia po objavení ďalšieho nového ložiska opálu v Austrálii jeho sláva zanikla. V roku 1992 bola ťažba v Slovenských opálových baniach úplne ukončená.
Farbohra (opalizácia). Zdroj: Diana Novikmecová
Ako tieto bane vyzerajú dnes?
V súčasnosti sa ťažba nevykonáva a bane v okolí Slánskych vrchov slúžia ako turistická atrakcia. Pre verejnosť je sprístupnená hlavná štôlňa Jozef. Slovenské opálové bane sú aj napriek ďalším náleziskám jediné na našom kontinente a sú stále svetovým unikátom. Slovenský opál sa výnimočne odlišuje od opálov z iných krajín svojou farbohrou, ktorú nevykazujú okrem drahého opálu z Dubníka žiadne iné druhy tohto minerálu. Opál z baní v okolí Červenice je od roku 2016 certifikovaný ako Slovenský opál a je považovaný aj za náš národný kameň.
Dianka, ty si sa rozhodla, že si tento vzácny národný kameň vezmeš do centra pozornosti a začala si ho skúmať. Čo ťa na ňom najviac zaujalo?
Slovenský opál je naozaj unikátny minerál. Je výnimočný počtom druhov, ktoré sa navzájom odlišujú vznikom, vzhľadom, ale aj vlastnosťami. Mnohé majú jedinečné optické vlastnosti, ktoré dokážu ľudí upútať hneď na prvý pohľad. Pre tému opál som sa rozhodla po prvej návšteve Slovenských opálových baní, pretože ma tento minerál veľmi zaujal z hľadiska histórie, zloženia, fyzikálno-mechanických, chemických a hlavne optických vlastností. Začala som sa venovať jeho štúdiu a postupne spoznávať okolie Slovenských opálových baní. Som rada, že prostredníctvom projektu som mohla oboznámiť verejnosť s touto unikátnou lokalitou, ktorá je na Slovensku málo známa.
Svoj terénny výskum si robila v okolí štôlne Viliam, ktorá sa nachádza neďaleko sprístupnenej štôlne Jozef. Čo sa ti tam podarilo nájsť?
V okolí štôlne sú nahromadené haldy – nepotrebný odpad z ťažby. V týchto haldách som našla drobné úlomky drahého opálu, mliečneho opálu, skleného opálu, guľôčkovitú odrodu skleného opálu – hyalit a zaujímavý druh nazývaný hydrofán alebo hydrofóbny opál, ktorý dokáže nasávať a uvoľňovať kvapalinu. Neďaleko Slovenských opálových baní som našla aj ďalšie zaujímavé druhy opálov, medzi ktoré patrí obyčajný opál, voskový opál, železitý opál a mäsový opál. Technická univerzita v Košiciach mi poskytla výnimočnú vzorku opálu – silicifikované drevo, ktoré vzniklo pôsobením kremičitých vôd, a postupne došlo k procesu nazývanému prekremenenie alebo silicifikácia. Moju zbierku som doplnila aj o materskú horninu opálu, ktorou je andezit.
Terénne pozorovanie. Zdroj: Diana Novikmecová
Pozorovala si rôzne vlastnosti tohto minerálu, a to fyzikálne, chemické či optické. Čo sa ti podarilo zistiť?
Pri pokusoch v chemickom laboratóriu som zistila, že mliečny opál dokáže rýpať do skla a jeho farba vrypu je biela. Snažila som sa zistiť, aký tlak potrebujem vyvinúť na rozbitie mliečneho opálu, ale aj pod tlakom 99,99 N, čo je približne 10 kg, sa z opálu odlomil iba drobný kúsok s rozmerom 0,5 mm. Pri dopade na keramickú dlažbu sa vzorka mliečneho opálu láme na úlomky s nepravidelnou plochou a má lastúrnatý lom. Zistila som, že pri vystavení ohňu opál stráca vodu. To má za následok rozrušenie vnútornej štruktúry a následný rozpad opálu na drobné úlomky. Mliečny opál nereaguje v kyseline sírovej ani v hydroxide sodnom a je rozpustný iba v kyseline fluorovodíkovej. Našla som aj opál hydrofán, ktorý dokáže nasávať a uvoľňovať kvapalinu. Zistila som, že tento jav, ktorý sa nazýva saturácia, má vplyv na sfarbenie a hmotnosť hydrofánu. Skúmala som aj optické vlastnosti opálu, ktoré ma zaujali najviac. Drahý opál vykazuje jav, ktorý sa nazýva farbohra alebo opalizácia. Tieto a aj ďalšie optické javy opálu som odlišovala na základe mikroskopického pozorovania a následne študovala ich vznik.
Komu vďačíš za to, že máš takýto pekný vzťah k prírode? Alebo si si ho vytvorila sama?
Geológii sa venujem od roku 2016, kedy sme spoločne s rodičmi začali počas turistických vychádzok objavovať historické územia výskytu a ťažby opálu. Touto cestou by som sa rada poďakovala aj pani učiteľke Mgr. Monike Gumanovej, ktorá ma stále podporuje a pomáha mi s mojou prácou. Ďakujem aj Ing. Petrovi Semrádovi, PhD. za poskytnutie cenných informácií a odborných materiálov. Zároveň sa chcem poďakovať aj Technickej univerzite v Košiciach, ktorá mi poskytla zaujímavé vzorky.
Diana Novikmecová sa zaradila medzi víťazov na Festivale vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Na súťaži sa každoročne prezentujú najšikovnejší školáci, ktorí so svojimi víťaznými projektmi reprezentujú Slovensko aj na celosvetových súťažiach. Festival vedy a techniky prezentuje mladé mozgy, pri ktorých nám zostáva len dúfať, že raz budú pre krajinu prínosom a svet nám ich neukradne.
Monika Tináková
Foto: Diana Novikmecová