Víťazom 38. ročníka Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) je aj Matúš Bartoš, v súčasnosti maturant na Strednej odbornej škole veterinárnej v Nitre. V kategórii Pôdohospodárstvo (poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo) sa jeho výskumná práca s názvom Chov vodnej hydiny umiestnila na 1. mieste. Matúš vyše pol roka popri škole choval a pozoroval viaceré druhy kačíc, v dnešných dňoch zakladá svoju vlastnú farmu. Ako sám hovorí, s výsledkami svojej práce sa rád podelí so začínajúcimi chovateľmi, čo im môže vo veľkej miere uľahčiť ich prácu.
Katarína Sládečková: V minulosti to bolo bežné, no dnes už je to skôr rarita, ak sa mladý človek venuje chovateľstvu. Ako si sa k nemu dostal ty?
M. Bartoš: „K chovu hydiny ma priviedol kamarát, ktorý mi daroval pižmového káčera a postupne sa môj chov začal rozvíjať. K téme SOČ ma potom inšpirovali ľudia, ktorí chceli vedieť, aké plemeno kačíc je vhodné na chov a na jatočné účely.“
K. S.: Aký bol teda hlavný cieľ tvojej SOČ?
M. Bartoš: „Hlavným cieľom bolo zistiť, ktoré plemeno kačíc je najvhodnejšie na drobnochov pri dodržaní rovnakých podmienok ustajnenia, výživy, napájania a zoohygieny.“
K. S.: Priblíž nám priebeh tvojho výskumu. Čo si pozoroval a hodnotil?
M. Bartoš: „Náplňou mojej práce bolo pozorovanie oplodnenosti, liahnivosti vajec, mortality káčat a priemerných týždenných prírastkov na hmotnosti pižmových, ruánskych a pekinských kačíc. Toto pozorovanie som vykonával od marca do septembra 2015.“
K. S.: To si vyžadovalo určite množstvo času. Dalo sa to popri škole zvládnuť?
M. Bartoš: „Pozorovanie oplodnenosti a liahnivosti trvalo každý deň po obdobie 2 hodín v mesiacoch marec a apríl. Mortalite a prírastkom na hmotnosti som venoval približne 4 hodiny týždenne v mesiacoch apríl až september. Popri škole sa to dalo zvládnuť, i keď veľmi ťažko, pretože som musel venovať čas okrem pozorovania aj kŕmeniu, napájaniu či čisteniu ustajňovacích priestorov… A tieto úkony trvali priemerne 1,5 hodiny denne.“
K. S.: Kde si realizoval výskum, resp. kde si choval hydinu?
M. Bartoš: „Chovné priestory pre hydinu mi poskytli starí rodičia.“
K. S.: Takže chovateľstvo máte tak povediac v rodine?
M. Bartoš: „Ani nie, starí rodičia majú záhradu, ktorú nevyužívajú naplno. Tak mi dovolili tam začať chovať.“
K. S.: Aký bol v tvojom chove pomer, čo sa týka oplodnenosti, liahnivosti a mortality kačíc?
M. Bartoš: „Na základe výsledkov môžem konštatovať, že najlepšiu oplodnenosť vajec vykazuje kačica ruánska (93,33 %), no kačica pižmová dosahuje tiež veľmi dobrú oplodnenosť (86,84 %). Najlepšiu liahnivosť majú vajcia pekinských kačíc. Vyliahlo sa mi spolu 389 kusov káčat, z toho bolo 126 kusov pižmových, 79 kusov ruánskych a 184 pekinských kačíc. Pri ukazovateli mortality som zistil, že najviac životaschopné sú káčatá pižmových kačíc a nie sú náročné na prostredie tak, ako káčatá ruánskych kačíc.“
K. S.: Ktoré plemeno kačíc je teda najvhodnejšie na drobnochov? Aký majú význam tieto výsledky pre chovateľov?
M. Bartoš: „Pozorovaním som zistil, že najlepšia na chov a jatočné účely z týchto troch plemien je pižmová kačica. 
Začínajúci chovatelia tak nemusia skúšať v chove jednotlivé plemená, aby zistili, ktoré je pre nich najlepšie. Stačí, keď ma budú kontaktovať a ja im poviem výhody a nevýhody jednotlivých kačíc a podľa toho sa hneď v prvom roku môžu rozhodnúť pre určité plemeno.“
K. S.: Oplatí sa nám podľa teba v súčasnosti, keď pohodlne bežíme po všetko do obchodu, mať vlastný chov? Plánuješ ho mať aj ty?
M. Bartoš: „Určite sa oplatí chovať, aj keď len pár kusov drobných hospodárskych zvierat, pretože vieme, čím zvieratá kŕmime. Ja sa venujem chovu hydiny 2 roky. Začal som so 4 kačkami a momentálne sa môj chov pohybuje v stovkách kusov. Po maturitách plánujem zaregistrovať farmu, pretože ju začnem oveľa viac rozvíjať. Budem sa venovať aj chovu nosníc, perličiek a japonských prepelíc. V najbližšom čase plánujem zakúpiť pozemok, kde by som chov mohol rozvinúť na tisíce kusov.“
K. S.: Čo ti dala účasť na SOČ?
M. Bartoš: „Získal som nových priateľov, dodávateľov na obilie a odberateľov na hydinu. Určite by som SOČ odporučil aj svojim rovesníkom, pretože sa zviditeľnia, všimnú si ich ľudia na vyšších miestach a dostanú nové ponuky na štúdium a prácu.“
K. S.: V tomto školskom roku maturuješ, na ktorú vysokú školu máš namierené?
M. Bartoš: „Chystám sa na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, kde chcem študovať manažment živočíšnej výroby a popri škole rozvíjať farmu. Plánujem kúpiť pozemok, postupne ho zveľaďovať a začať chovať aj mäsové plemená býkov ako napríklad Limousine alebo Charolais.“
Rozhovor pripravila: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah
Foto: z archívu Matúša Bartoša
Uverejnil: MZ