Ukrajinský štít ako unikátna prekambrická štruktúra, nachádzajúca sa na európskom kontinente, zahŕňa dva proterozoické megabloky – Volyňský a Ingulský. Tieto megabloky väčšinou obsahujú granity vytvorené v rôznych geodynamických prostrediach so širokou škálou vekových kategórií a s tým spojené rudné výskyty a ložiská. Ingulský megablok ako orogénna oblasť je vytvorený v dôsledku kolízie medzi granit – zelenokameňovým pásom Stredného Dnepra, ktorý sa nachádza na západe a mikrokontinentom Volyň situovanom na východe. Ku kontaktu oboch dosiek a vytvoreniu jedného kolízneho švu došlo na okraji AR3-PR1.
Takýmito súvislosťami sa zaoberajú pracovníci Ústavu vied o Zemi SAV v rámci projektu Akcesorické minerály ako indikátory geologických procesov formovania granitoidov prekambria a ich metalogenetický potenciál – Ukrajinský štít (Accessory minerals as indicators of geological processes of Precambrian granitoids formation and their metalogenetic potential – Ukrainian Shield).
Zodpovedným riešiteľom je RNDr. Igor Broska, DrSc. Ako uvádza, centrálna časť Ingulského megabloku je považovaná za fragment transgresnej šmykovej (shear) zóny Cherson – Smolensk, z ktorých sa vytvorila počas vývoja tejto zóny. „Pred zhruba 2,1 – 2,0 miliardami rokov vznikali v prostredí kolízie žuly typu Kirovograd a Novoukrajinka. Granity typu Kirovograd sú distribuované v strednej a západnej časti Ingulského megabloku v štruktúre známej v regionálnom meradle ako Ingulské synklinórium. Tieto žuly sú tvorené po suprakrustálnych horninách Ingul-Inguletskej série a v dôsledku prográdnej ultra metamorfózy, ku ktorej došlo v oslabenej zóne pri poklese tlaku.“
Kirovogradské žuly sú podľa tvorcov projektu zastúpené porfyrickými, equigranulárnymi, aplito-pegmatoidnými, aplitovými a pegmatitovými typmi. „Geochemická charakteristika (stopové prvky) získaná pre tieto granity ukazuje, že tieto žuly môžu patriť k S-typu granitov. Uránové ložiská spojené s týmto typom granitov môžu byť rozdelené do dvoch genetických typov. Sú to ložiská Kr-U genetického typu nachádzajúce sa v granitových pegmatitoch, podobné ako typ Rössing. Medzi ekonomické rudné výskyty patria aj Th-REE-U mineralizácie ložisko Balka Korabelna a tri malé Th-U ložiská (Južná, Kalinovka, Lozovatka), ktoré boli objavené v juhozápadnej časti Kirovogradského kontinentálneho bloku. Potom sú to ložiská Na-U genetického typu (Novokonstantynivka, Michurinka, Central, Vatutinka, Severynka, Dokuchaevka, Aprelskoe) a sú spojené s Na metasomatitmi (albitity), ktoré sú vyvinuté v rôznych typoch hornín – (ruly a bridlice z Ingul-Inguletskej série a pegmatitových granitov priestorovo a geneticky spojené s dvojživcovými granitmi komplexov Novoukrajinka a Kirovograd.“
Ložiská Li a rudné výskyty Ta, Cs, Rb, Nb, Be, Sn (LCT typu pegmatitu) (Polohivka ložisko a rudný výskyt Stankuvatka) sú podľa vedcov spojené s Li-pegmatitmi a metasomatitmi, ktoré sú vytvorené vo vrcholovej časti aplitu-pegmatitu a žulového masívu typu Kirovograd. Volyňský megablok je oblasť tektonicko-magmatickej aktivizácie, ktorá je interpretovaná ako výsledok kolízie medzi Fenoskandiou a Sarmatským segmentom Západoeurópského kratónu. Intrúzie granitoidov typu Osnytsk tvoria súčasť Osnytsk-Mikashevychi vulkanicko-plutonickej asociácie. Pásmo Osnytsk-Mikashevychi (súčasť veľkého Volyňského pásma) sa rozširuje na severo-východ od stredného ruského vulkanického pásma až do oblasti Timan. Ide o štruktúrnu hranicu Fenoskandie z Volga-Ural a Sarmat, pozdĺž ktorej nastal tektonický pohyb a magmatická aktivizácia v týchto kôrových blokoch.
Podľa izotopových údajov, ktoré sú k dispozícii, sa vraj predpokladá, že granitoidy môžu byť vytvorené z primárnej taveniny plášťového pôvodu. Záverečná fáza hlavných orogénnych udalostí vo Volyňskom megabloku sa prejavila vniknutím Korostenského plutónu v anorogénnej pozícii. Initrúzii predchádzal nestabilný subplatforemný režim v okrajovej časti Osnytského orogénu. Ich tvorba bola dokončená pred 1,8 – 1,74 miliardami rokov. „Korostenský plutón je komplex polyfázových intrúzií anortozitovo-rapakivi-granitoidovej formácie (ARGF). Intrúzia Korostenského typu je najstaršia medzi široko známymi výskytmi ARGF vo svete. Je najväčším plutónom ARGF v západoeurópskom kratóne, rovnako ako medzi všetkými plutónmi ukrajinského štítu. Asi 75 % z celkovej rozlohy Korostenského plutónu tvoria granity typu rapakivi a rapakivi podobné granity. Ďalších 25 % tvoria bázické a hybridné typy hornín. Podľa geochemických vlastností by mali tieto granity patriť ku granitom A-typu,“ uvádzajú autori projektu.
Tento projekt je zameraný na prehĺbenie vedeckej spolupráce medzi vedcami Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a Národnej akadémie vied Ukrajiny. „Zdieľanie vedeckých skúseností môže pomôcť vyriešiť základné vedecké problémy a nájsť všeobecné črty distribúcie mineralizácie a ekonomických rudných výskytov/ložísk ako v rámci územia Slovenska, tak aj na Ukrajine.“ Výskum začal začiatkom roka 2017 a trvá do 31. 12. 2019.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
