Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Skrýva v sebe množstvo zákutí a poskytuje krásne výhľady na okolitú krajinu.
Národný park Veľká Fatra. Zdroj: npvelkafatra.sopsr.sk
Národný park Veľká Fatra sa rozprestiera v severozápadnej časti stredného Slovenska na území Liptova, Oravy, Turca a Horehronia. Vyniká rozsiahlymi plochami holí, skalnatými útvarmi a zachovalými lesmi. Je tretím najväčším národným parkom na Slovensku. Za národný park bol vyhlásený v roku 2002. Najvyšší vrch vo Veľkej Fatre je Ostredok (1592 m). Značné rozpätie v nadmorskej výške sa prejavuje aj v množstve zrážok. Veľká Fatra patrí medzi najvlhkejšie oblasti Slovenska.
Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. S vysokým hlavným hrebeňom ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chočského príkrovu. Sú tu vytvorené krajinársky výrazné krasové javy, ako sú skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny: Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná Túfna a Dolná Túfna.
Vďaka členitému reliéfu a pestrému geologickému podkladu sa tu zachovali rastlinné spoločenstvá z rôznych období vývoja. Medzi vzácne spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách. Vzácny relikt našej kveteny, pochybok huňatý, má na Tlstej jedinú lokalitu na Slovensku. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický masový výskyt veternice narcisokvetej. Rastlinný endemit Veľkej Fatry je cyklámen fatranský.
V národnom parku sa nachádzajú zachovalé zvyšky pralesových porastov, rašeliniská, prameniská, travertínové kopy a terasy, skalné biotopy, hole, podhorské a horské lúky i jaskyne, ktoré sú významné aj z hľadiska archeologických nálezov. V Jaskyni Horná Túfna je jedno z najväčších nálezísk kostrových pozostatkov jaskynných medveďov v Európe.
Národný park Veľká Fatra. Zdroj: slovakia.travel
Pre Veľkú Fatru je typická karpatská flóra vyskytujúca sa najmä na vrcholoch veľkých skalných masívov – Tlstá, Ploská, Čierny kameň, Majerova skala, Suchý vrch, Drienok a Kráľova studňa.
Územie národného parku pokrýva 85 percent lesov, v ktorých je sústredený najväčší výskyt tisa obyčajného v strednej Európe. Najmasovejší výskyt dosahuje v Harmaneckej tisine.
Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (zriadená v roku 1949) sa nachádza v Harmaneckej doline a je súčasťou NP Veľká Fatra. Ide o bukový les s najväčším prirodzeným výskytom tisa obyčajného, ktorý je považovaný v Európe za treťohorný relikt. V rezervácii rastie okolo 150 tisíc jedincov. Najstaršie exempláre majú okolo 500 – 600 rokov. Tis obyčajný tu rastie v bučinách s prímesou smreka, jedle a javora horského. V súčasnosti je poškodzovaný najmä jeleňou zverou a holorubným spôsobom obnovy lesných porastov, čo zapríčiňuje jeho čiastočný ústup.
Na území Veľkej Fatry prevažujú horské druhy živočíchov. Dosiaľ tam bolo zistených 60 druhov cicavcov a okolo 110 druhov hniezdiacich vtákov, napríklad orol skalný a sokol sťahovaný. Zo šeliem je to napríklad medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá a vydra riečna.
Národný park Veľká Fatra. Zdroj: visit.liptov.sk
Turistika a cykloturistika vo Veľkej Fatre
Na poznávanie Veľkej Fatry slúži hustá sieť značených turistických trás. Turistami sú vyhľadávané najmä nádherné doliny – Ľubochnianska, Blatnická, Gaderská (s pokračovaním Dedošovská), Necpalská, Belianska a Žarnovická. Najlákavejším miestom je však zdolanie hlavného hrebeňa, ktorého prevýšenie nad dolinami je 600 – 900 m. Ktorýkoľvek jeho bod je možné dosiahnuť pešou turistikou zo záverov dolín asi za 2 až 3 hodiny.
Niektoré trasy vedú aj cez osobitne chránené územia – prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, chránené areály a podobne, v ktorých treba prísne dodržiavať návštevný poriadok.
V NP Veľká Fatra sú zriadené náučné chodníky, ktoré poskytujú návštevníkom zaujímavé informácie o národnom parku, ale aj o konkrétnom území, kde sú situované. Medzi najnavštevovanejší patrí Náučný chodník Hrebeňom Veľkej Fatry a v Gaderskej doline chodník vedúci k Blatnickému hradu. Bralná časť priťahuje svojimi skalnými útvarmi množstvo skalolezcov.
Obec Ľubochňa je vzdialená približne 14 km od Ružomberka. V obci na námestí sa začína náučný chodník, ktorý prechádza cez všetky zaujímavé miesta Ľubochnianskej doliny (má 10 zastávok). Od konca doliny vedie žltá značka na Chatu pod Borišovom.
Cyklotrasa vedie z Ľubochne až do lokality Salatín, na bicykli je však dolina prístupná až po Močidlo. Trasa: Ľubochňa – Salatín – Raková – Blatná – Močidlo a späť.
Národný park Veľká Fatra, Ľubochnianska dolina. Zdroj: ruzomberok.bike
Ľubochnianska dolina je najdlhšou dolinou na Slovensku (má vyše 25 km) a určite aj jednou z najkrajších. Je vhodná na cyklistické výlety alebo prechádzky. Vedie cez ňu viacero turistických chodníkov smerujúcich na hrebeň Veľkej Fatry. Vyhľadávaná dolina púta pozornosť rozmanitou prírodou. Hniezdi tam orol skalný a žije aj rys ostrovid. V doline je jediné fatranské pleso Blatné (teraz už len to, čo z jazera zostalo), ktoré vzniklo, keď sa zrútením skál prehradila riečka Blatná.
Medzi najkrajšie lákadlá doliny patrí tajch (umelo vybudovaná vodná nádrž). V minulosti sa vo Veľkej Fatre aktívne ťažilo drevo, preto v Ľubochnianskej doline vybudovali Vyšný tajch. Po rekonštrukcii slúži dodnes pre potreby protipožiarnej ochrany. Nájdete ho na konci doliny, nad lokalitou Rakytov.
Ďalšou zaujímavosťou tejto lokality je historická prvá elektrifikovaná železnica, ktorou sa stala lesná železnica Ľubochňa – Močidlo. Do prevádzky bola spustená v roku 1904 ako prvá lesná elektrická úzkorozchodná trať na Slovensku. Železnica mala vlastnú hydroelektráreň. V roku 1994 bola znovu uvedená do prevádzky a dodnes existuje ako funkčná expozícia.
V lokalite Krátke blízko chaty Lúčka sa nachádza Studený gejzír. Je podobný teplým gejzírom, len voda je často spenená.
Harmanecká jaskyňa. Zdroj: krasneslovensko.eu
Významnou krasovou oblasťou Veľkej Fatry je Harmanecký kras, ktorý sa tiahne od Kráľovej studne po dolinu potoka Harmanec. V hornej časti doliny Túfna sa nachádzajú jaskyne Horná Túfna a Dolná Túfna. V južnej časti, v masíve Kotolnice (vo výške 828 m n. m.) je jediná sprístupnená jaskyňa vo Veľkej Fatre – Harmanecká jaskyňa, ktorá má dĺžku 1 km.
Harmanecká jaskyňa je pozoruhodná najmä svojou bohatou, prevažne bielou alebo sivobielou kvapľovou výzdobou, veľkými sieňami a sústavou chodieb. Jaskyňa má jednoduchý pôdorys, vyznačuje sa však mohutnými dómami, komínmi a priepasťami. Najkrajšou výzdobou vyniká Biely dom a Klenotnica. Patrí tiež medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Jaskyňa sa nachádza neďaleko obce Harmanec, 16 km od Banskej Bystrice. Môžete ju navštíviť v období od 15. mája do 31. októbra denne okrem pondelka v čase od 10.00 do 17.00 hod.
Súčasťou NP Veľká Fatra je aj hodne navštevovaná malebná osada Vlkolínec, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, ktorá je mestskou časťou Ružomberka. Vlkolínec bol v roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex. Ide o drevenú architektúru horského a podhorského typu na severe stredného Slovenska. Podstatnú časť chránených objektov tvoria drevenice, respektíve hospodárske dvory (usadlosti). Z celkového počtu 55 domov je celoročne obývaných iba sedem.
Vo Veľkej Fatre je obľúbená aj zimná turistika. Z lyžiarskych stredísk sú najviac navštevované Donovaly, Jasenská dolina, Malinô Brdo alebo Turecká. Zimná turistika sa však obmedzuje iba na obdobia, kedy nehrozí lavínové nebezpečenstvo. Medzi územia, kde sa na Slovensku vyskytujú lavíny najčastejšie, sa zaraďuje oblasť Ploskej Krížnej a Ostredka.
V Národnom parku Veľká Fatra, ale aj v jeho ochrannom pásme treba po celý rok dodržiavať návštevný poriadok.
Marta Bartošovičová
Zdroj a foto: http://npvelkafatra.sopsr.sk/
https://slovakia.travel/narodny-park-velka-fatra#prettyPhoto
https://www.visitliptov.sk/zaujimavosti/narodny-park-velka-fatra/
https://ruzomberok.bike/lubochnianska-dolina/
