Dezertifikácia (degradácia pôdy) je v posledných desaťročiach vážny globálny problém. Aj keď mnohí naznačujú, že zodpovednosť za škody spôsobené dezertifikáciou nesie globálne otepľovanie a zmena klímy, existujú dôkazy, že hlavným vyvolávacím faktorom je ľudská činnosť.
Nesprávne zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi, exploatácia a násilné menenie prírodných podmienok na priaznivé pre poľnohospodárstvo sa vracia ako bumerang v podobe ešte väčších súch a úplnej straty úrodnosti pôdy. Spoločné výskumné centrum (JRC) – vedecká a znalostná služba Európskej komisie uverejňuje novú edíciu Svetového atlasu dezertifikácie, ktorý rozhodovacím orgánom ponúka nástroj na zlepšenie miestnych reakcií na stratu a degradáciu pôdy.
Atlas poskytuje prvé komplexné posúdenie degradácie pôdy na celosvetovej úrovni založené na dôkazoch a zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať nápravné opatrenia.
Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics, ktorý je zodpovedný za Spoločné výskumné centrum, uviedol: „Za posledných dvadsať rokov od uverejnenia poslednej edície Svetového atlasu dezertifikácie tlak na pozemné zdroje a pôdu prudko vzrástol. Ak chceme našu planétu zachovať pre budúce generácie, musíme urýchlene zmeniť spôsob, akým zaobchádzame s týmito cennými zdrojmi. Táto nová a oveľa modernejšia edícia atlasu poskytuje tvorcom politiky na celom svete komplexné a ľahko dostupné poznatky o degradácii pôdy, jej príčinách a potenciálnych nápravných opatreniach proti dezertifikácii a na obnovu znehodnotenej pôdy.“
Atlas uvádza príklady toho, ako ľudská činnosť spôsobuje vyhynutie živočíšnych druhov, ohrozuje potravinovú bezpečnosť, posilňuje zmenu klímy a núti ľudí opúšťať vlastné domovy.
Z najvýznamnejších zistení vyplýva, že populačný rast a zmeny v štruktúre našej spotreby spôsobujú nebývalý tlak na prírodné zdroje planéty.
- Viac ako 75 % pevniny je už znehodnotených a do roku 2050 by tento podiel mohol prekročiť 90 %.
- Ročne sa na celom svete celkovo znehodnotí pôda zodpovedajúca polovici rozlohy Európskej únie (4,18 milióna km²), pričom najpostihnutejšie sú Afrika a Ázia.
- Hospodárske náklady na degradáciu pôdy v EÚ sa rádovo odhadujú na desiatky miliárd eur ročne.
- Odhaduje sa, že degradácia pôdy a zmena klímy do roku 2050 povedú k zníženiu celkových výnosov plodín približne o 10 %. Najsilnejšie to pocítia India, Čína a subsaharská Afrika, kde by degradácia pôdy mohla znížiť rastlinnú výrobu o polovicu.
- V dôsledku zrýchľujúceho sa odlesňovania bude čoraz ťažšie zmierňovať účinky zmeny klímy.
- Podľa odhadov by do roku 2050 v dôsledku problémov spojených s obmedzenými pozemnými zdrojmi mohlo byť vysídlených až 700 miliónov ľudí. Do konca tohto storočia by tento počet mohol dosiahnuť až 10 miliárd.
Hoci degradácia pôdy je globálnym problémom, dochádza k nej na miestnej úrovni a vyžaduje si miestne riešenia. Na zastavenie znehodnocovania pôdy a straty biodiverzity je potrebná väčšia angažovanosť a účinnejšia spolupráca na miestnej úrovni.
Ďalšia poľnohospodárska expanzia, ktorá je jednou z hlavných príčin degradácie pôdy, by sa mohla obmedziť zvýšením výnosov z existujúcej poľnohospodárskej pôdy, prechodom na rastlinnú stravu, spotrebou živočíšnych bielkovín z udržateľných zdrojov a znižovaním potravinových strát a odpadu.
Atlas poskytuje jasný prehľad základných príčin znehodnocovania pôdy na celom svete. Obsahuje aj množstvo faktov, prognóz a globálnych súborov údajov, ktoré možno použiť na identifikáciu dôležitých, biofyzických a sociálno-ekonomických procesov, ktoré môžu samostatne alebo spolu viesť k neudržateľnému využívaniu pôdy a degradácii pôdy.
„Svetový atlas dezertifikácie nám pomôže pochopiť rastúci problém rozširovania púští a znehodnocovania pôdy, ale aj to, ako môžeme túto otázku riešiť. Atlas ukazuje, že dezertifikácia sa čoraz viac týka aj EÚ, pričom sa v ňom zdôrazňuje význam opatrení zameraných na ochranu pôdy a udržateľné využívanie pôdy a vody v oblastiach politiky, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, energetika či zmena klímy. Tento prístup sa odporúča v tematickej stratégii EÚ na ochranu pôdy a je to najlepšia šanca na dosiahnutie neutrality znehodnocovania pôdy v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.“ vyjadril sa komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella.
Z histórie
V rámci Programu trvalo udržateľného rozvoja OSN sa svetoví lídri zaviazali do roku 2030 „bojovať proti dezertifikácii, obnovovať degradovanú krajinu a pôdu vrátane pôdy postihnutej dezertifikáciou, suchom a povodňami a snažiť sa vytvoriť svet, v ktorom nedochádza k degradácii krajiny“. Zatiaľ čo na rozširovanie púští sa na globálnej úrovni zameriava Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii (UNCCD), problémom degradácie pôdy sa zaoberá Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy a Dohovor o biologickej diverzite. Závažnosť degradácie pôdy a rozširovania púští viedla k prijatiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 15.3, ktorého ambíciou je dosiahnuť neutralitu znehodnocovania pôdy.
Na úrovni EÚ dezertifikácia postihuje 8 % územia, najmä v južnej, vo východnej a v strednej Európe. Tieto regióny, ktoré predstavujú približne 14 miliónov hektárov, sú ňou mimoriadne ohrozené. V rámci UNCCD trinásť členských štátov vyhlásilo, že ich postihuje dezertifikácia: Bulharsko, Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. EÚ je plne odhodlaná chrániť pôdu a podporovať jej trvalo udržateľné využívanie. Tieto záväzky zohľadňuje aj pri vypracúvaní návrhov týkajúcich sa energetiky, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, zmeny klímy, výskumu a iných oblastí.
Nová edícia uverejneného atlasu bola vytvorená pomocou nových metód spracovania údajov, ktoré používajú vedci EÚ, tisícok vysokovýkonných počítačov a 1,8 petabajtu satelitných údajov. Objem údajov zodpovedá 2,7 milióna diskov CD-ROM alebo videozáznamu s plným HD rozlíšením v dĺžke vyše šesť rokov bez prestávky. Prvé dve edície atlasu boli uverejnené v roku 1992 pred „Samitom Zeme“ v Riu de Janeiro a o päť rokov neskôr v roku 1998, keď bol doplnený o niekoľko štúdií. Atlas si môžete stiahnuť na adrese https://wad.jrc.ec.europa.eu/download
Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Nový Svetový atlas dezertifikácie
Tlačová správa Európskej komisie
