Čerstvo vyliahnuté mláďatká aj ostrieľaní dospelí veteráni – to je dôkaz existencie švábov zabijakov, dokonale zachovaných v priezračnom druhohornom jantári Mjanmarska.
Nový identifikovaný prehistorický hmyz, starý 98 miliónov rokov, sa nepodobá na žiadneho príbuzného zo švábieho radu, ktorý by prežil do dnešných dní. Kus jantáru, ktorý vznikol skamenením živice stromu araukárie, našiel nemecký zberateľ Z. Ellenberger koncom minulého roku.
Dravý ochranca
Vieme, že šváby sa normálne správajú ako upratovači organického odpadu. Novopopísaný exemplár však 
prejavoval všetky znaky dravca. Kedy teda prešli šváby k dravému spôsobu života? Okrem modliviek tento prechod nastal ešte v ôsmich ďalších vyhynutých skupinách. Nálezy hovoria, že najbrutálnejšími lovcami boli druhohorní zástupcovia čeľade Raphidiomimidae s rozpätím krídel 200 mm, dopredu vystrčenou hlavou, očami rozdelenými na dve polovice. Ich žalúdok bol plný veľkých kusov skonzumovaného hmyzu. Z inej čeľade pochádza len jeden centimeter veľký, práve opísaný Manipulator modificaputis – rýchly bežec, ktorý korisť prenasledoval, čo vieme podľa redukovanej pasívnej obrany. Bol jedinečný dlhým krkom, strieškami nad každým prídavným očkom, extrémne dlhými končatinami a ústnymi príveskami. Vyzeral ako chiméra, zmiešanina tipule, švába i modlivky. Nájdený jedinec bol ostrieľaný veterán s početnými ranami, zlomeninami a trápili ho aj parazity. A žirafy. Žil skrytým spôsobom života v hustých tropických pralesoch Mjanmarska pred 98 miliónmi rokov na araukárii, ktorú ochraňoval pred bylinožravým hmyzom, keďže sa ním živil. V tom istom jantári sa zachovali aj čerstvo narodené mláďatká, čo svedčí o jeho vernosti jednému stromu. Araukária ho z vďačnosti potom zachovala vo svojej skamenenej živici.
Najväčší nepriateľ hmyzu tých čias – operené dinosaury
Hoci žil aj tento šváb v skrytosti, predsa si ho všímali pozorné oči lietajúcich dinosaurov a udržiavali jeho stavy v rozumných medziach. Manipulator modificaputis dokumentuje pestrosť foriem, ktoré sa zo švábov vyvinuli na hranici jury a kriedy. V evolúcii sa však neosvedčili, a vyhynuli. Aj tak však prežili pekných 45 miliónov rokov.
Tento nález klasifikuje nájdený mjanmarský jantár ako vôbec najdôležitejší spomedzi jantárov, ktoré študujú vedci. Dravý šváb bol zatiaľ najdetailnejšie zdokumentovaným fosílnym hmyzom, pretože výsledné fotografie sa skladajú z viac ako 10 000 jednotlivých záberov. Vytvorenie kresby trvalo vyše troch mesiacov. Výskum pod vedením SAV prebiehal v spolupráci s Prírodovedným múzeom v Stuttgarte a projektmi UNESCO, VEGA a APVV). Nie je síce prelomový, ale paleontologický nález môžeme považovať za jeden z najzaujímavejších, aký sa nám kedy zachoval v jantári.
Autor: Mgr. Peter Vršanský, PhD.
Geologický ústav SAV
Foto a ilustrácie: Autor
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 7/2015).
Uverejnila: ZČ