Potvrdzuje to najnovší výskum vedcov z Harvardovej a Clemsonskej univerzity, ktorý bol nedávno publikovaný v časopise Forest Ecology and Management.
Hurikán Maria poškodil takmer 90 percent stromov na ostrove Dominika. Zdroj: Benton Taylor
Vedci z Harvardovej univerzity v Cambridgei a Clemsonskej univerzity v Južnej Karolíne sa rozhodli preskúmať životaschopnosť stromov na karibskom ostrove Dominika, ktorý v roku 2017 zasiahol hurikán Maria.
Podľa nových zistení, publikovaných pred niekoľkými dňami v časopise Forest Ecology and Management, z 89 percent stromov na deviatich určených parcelách, ktoré nebezpečný úkaz poškodil, okamžite odumrela len jedna desatina.
Krehké ako zápalky
- Hurikán Maria zasiahol ostrov Dominika 18. septembra 2017.
- Vietor, ktorý so sebou bral všetko naokolo, dosahoval až 260 kilometrov za hodinu.
- Išlo o najsilnejší hurikán v histórii, ktorý sa dostal na pevninu Dominiky.
- O niekoľko dní neskôr zdevastoval aj územia USA a Portorika.
Výskumníkom sa pri pristávaní na ostrove Dominika deväť mesiacov po ničivom hurikáne Maria kategórie 5 naskytol z lietadla nepekný pohľad – kilometre lesov pozostávali zo stromov chudých a krehkých ako zápalky. Keď sa však dostali k stromom bližšie a dôkladne ich preskúmali, zistili, že zo 76 percent vážne poškodených stromov okamžite odumrelo iba 10 percent. Mnohé preživšie stromy majú dnes dokonca opäť puky.
Podľa Bentona Taylora, odborného asistenta na Katedre organickej a evolučnej biológie Harvardovej univerzity, sú lesy v oblastiach náchylných na hurikány v mnohých ohľadoch neuveriteľne odolné aj proti extrémne silným hurikánom. „Nechcem minimalizovať rozsah škôd, ktoré lesy na Dominike utrpeli – tie sú obrovské –, ale skutočnosť, že až 90 percent z nich prežilo, poukazuje na pôsobivú úroveň ich odolnosti,“ poznamenal vedec.
Frekvencia hurikánov sa zvyšuje
Frekvencia hurikánov a ich závažnosť sa so zmenou klímy postupne zvyšuje. Netreba pri tom zabúdať na to, že mnohé regióny sveta, ktoré zažívajú hurikány relatívne často, zároveň zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v kolobehu uhlíka, vody a živín a sú globálnymi centrami biodiverzity.
Najbežnejším poškodením bolo odtrhnutie kmeňa
Benton Taylor spolu s vedúcou katedry biologických vied Sarou DeWaltovou a dominikánskym výskumníkom Elvisom Stedmanom premerali všetky stromy v deviatich lesných porastoch na Dominike. Tie založila DeWaltová s niekdajším výskumníkom z Clemsonskej univerzity Kalanom Ickesom ešte v roku 2006. Teraz Taylor s kolegami vyhodnotili poškodenie porastov. Zmerali hustotu dreva stromov, objem biomasy a uhlíka, ktorý obsahovalo 44 najbežnejších druhov stromov v daných lokalitách, a určili, koľko uhlíka sa v procese devastácie stromov vplyvom hurikánu uvoľnilo.
Najbežnejšími typmi poškodenia boli podľa ich záznamov odtrhnutie kmeňa (40 percent stromov) a masívne poškodenie konárov (26 percent stromov). Najvyššiu úmrtnosť stromov však spôsobilo až ich vytrhnutie zo zeme alebo rozdrvenie susedným stromom.
Na zlomenie, vyvrátenie a odumretie boli náchylnejšie vyššie samotárske stromy a druhy s nižšou hustotou dreva. Rozdrvenie susednými stromami zasa najčastejšie zlikvidovalo stromy v strmších svahoch.
Budú formovať štruktúru lesov aj ich faunu
DeWaltová sa domnieva, že čoraz častejšie búrky a extrémne poveternostné prejavy budú v oblastiach náchylných na hurikány postupne formovať štruktúru a zloženie lesov. Očakáva, že na takýchto miestach nastane posun k častejšiemu výskytu mladších stromov nižšieho vzrastu s vysokou hustotou dreva.
Menší počet veľkých starých stromov by mohol mať dosah aj na tamojšiu faunu. Dva papagáje pochádzajúce z Dominiky – Sisserou a Jaco, ktoré sa vyskytujú iba na tomto ostrove – sa totiž pri hniezdení spoliehajú výlučne na dutiny veľkých stromov.
Zdroj: EurekAlert!, DOI: 10.1016/j.foreco.2023.120833
(af)
