EÚ hľadá spôsoby, ako zamedziť plytvaniu potravinami, aby prispela k väčšej udržateľnosti potravinového systému. Každý rok skončí totižto v odpade približne 88 miliónov ton potravín, t. j. približne 20 % všetkých vyrobených potravín. Súvisiace náklady sa odhadujú na 143 miliárd EUR.
Závažnosť problému
Plytvanie potravinami je v Európe neprehliadnuteľným problémom: v EÚ každý rok skončí v odpade približne 88 milińov ton potravín, t. j. približne 20 % všetkých vyrobených potravín. Súvisiace náklady sa odhadujú na 143 miliárd EUR.[1] K potravinovým stratám a plytvaniu potravinami dochádza v celom potravinovom reťazci: v poľnohospodárstve, pri spracovaní a výrobe, v predajniach, reštauráciách a jedálňach či v domácnostiach. Plytvanie potravinami predstavuje neprimeraný tlak na obmedzené prírodné zdroje a životné prostredie. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo sa vo svete vyplytvá alebo vyhodí približne tretina všetkých vyrobených potravín, čo zodpovedá množstvu, aké by sa vyprodukovalo na poľnohospodárskej ploche veľkosti Číny a približne 8 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Okrem toho, že plytvanie potravinami má neprehliadnuteľný vplyv na hospodárstvo a životné prostredie, ide o problém s hospodárskym a sociálnym rozmerom, pretože vyše 800 miliónov ľudí na svete trpí hladom. Využívanie a prerozdeľovanie potravinových prebytkov by sa malo zjednodušiť tak, aby sa bezpečné a požívateľné potraviny dostali k tým, ktorí to najviac potrebujú.
Vznik odpadu pri výrobe
Plytvanie potravinami je vznik odpadu pri výrobe, distribúcii a konzumácii potravín. Ak máme proti tomuto javu bojovať, je potrebné pochopiť, kde, ako a prečo k potravinovým stratám dochádza. Z tohto dôvodu Komisia na základe balíka opatrení o obehovom hospodárstve, prijatého v roku 2015, vypracuje metodiku merania plytvania potravinami. Pomocou tejto metodiky a na základe definície pojmov „potraviny“ a „odpad“ v právnych predpisoch EÚ sa ukáže, ktoré suroviny sa považujú za potravinový odpad a ktoré nie, a to v každej fáze potravinového reťazca.
Valné zhromaždenie OSN prijalo v septembri 2015 ciele udržateľného rozvoja na rok 2030. Jedným z nich je zníženie plytvania potravinami na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni na obyvateľa o 50 % a dosiahnutie zníženia potravinových strát vo výrobnom a dodávateľskom reťazci. EÚ a jej členské štáty sa zaviazali tento cieľ splniť.
Opatrenia Európskej komisie
V balíku opatrení o obehovom hospodárstve, ktorý prijala Európska komisia, sa vymedzilo predchádzanie plytvaniu potravinami ako prioritná oblasť a členské štáty sa vyzývajú, aby v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja obmedzili vznik potravinového odpadu. V novom legislatívnom návrhu o odpade sa od členských štátov vyžaduje, aby v každej fáze potravinového reťazca obmedzili plytvanie potravinami a obmedzili jeho mieru a podávali správy v záujme ľahšej výmeny informácií o dosiahnutom pokroku medzi aktérmi.
Akčný plán Komisie na predchádzanie vzniku potravinového odpadu v EÚ zahŕňa:
- vypracovanie spoločnej metodiky EÚ na meranie miery plytvania potravinami a definovanie relevantných ukazovateľov (vykonávací akt po prijatí návrhu Komisie na revíziu rámcovej smernice o odpadoch),
- založenie platformy EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami, ktorá spojí členské štáty a všetkých aktérov v potravinovom reťazci a pomôže pri určovaní opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja v oblasti potravinového odpadu a výmenu osvedčených postupov a dosiahnutých výsledkov,
- prijatie opatrení s cieľom objasniť právne predpisy EÚ týkajúce sa odpadu, potravín a krmív, uľahčenie potravinových darov, ako aj využitie vyradených potravín a vedľajších potravinových produktov ako krmiva pre zvieratá bez ohrozenia bezpečnosti potravín a krmív,
- preskúmanie spôsobov, ako by aktéri v potravinovom reťazci mohli lepšie označovať dátum spotreby (najmä označenie „minimálna trvanlivosť do…“) na potravinách tak, aby bol pochopiteľnejší pre spotrebiteľov.
Čo chce EK spraviť pre to, aby sa prestali odhadzovať požívateľné potraviny?
Európska komisia vypracuje v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami usmernenia EÚ o potravinových daroch, ktoré pomôžu darcom potravín, potravinovým bankám a iným charitatívnym organizáciám pri dodržiavaní príslušných právnych predpisov EÚ (bezpečnosť potravín, vysledovateľnosť, potravinová hygiena, označovanie atď.). Ich prijatie je plánované na koniec roka 2017.
Komisia vypracuje aj usmernenia týkajúce sa používania vyradených potravín v krmivách a tematiku kŕmnych surovín už jasne vylúčila z rozsahu pôsobnosti návrhu právnych predpisov o odpade. Vďaka tomu sa vyradené potraviny (napríklad polámané sušienky či suchý chlieb), ktoré sú síce bezpečné, ale nemožno ich začleniť do potravinového reťazca z obchodných dôvodov, nikde v EÚ nebudú považovať za „odpad“, a bude ich teda možno používať ako suroviny pri výrobe krmív pre zvieratá.
Je dátum označovania dobrým spôsobom riešenia tohto problému?
Z prieskumu Eurobarometra z roku 2015 [2] vyplýva, že väčšina spotrebiteľov (58 %) síce uvádza, že pri nákupoch a príprave stravy vždy kontrolujú dátum spotreby (t. j. „spotrebujte do“ a „dátum minimálnej trvanlivosti“ na obaloch potravín), no menej ako jeden z dvoch spotrebiteľov chápe, čo vlastne znamenajú. Nesprávny výklad dátumu spotreby sa považuje za faktor, ktorý veľkou mierou prispieva k plytvaniu potravinami v domácnostiach (15 – 33 % v závislosti od konkrétnej štúdie).
Na plytvanie potravinami má veľký vplyv aj to, akým spôsobom uvádzajú dátum spotreby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a regulačné orgány pri riadení potravinového reťazca. Komisia preto skúma, ako dosiahnuť, aby všetci aktéri lepšie chápali a uplatňovali pravidlá uvádzania dátumu spotreby, aby sa tak predchádzalo vyhadzovaniu bezpečných a jedlých potravín v rámci celého potravinového reťazca.
Komisia vydala vo všetkých jazykoch EÚ informačný leták a infografiku, kde je vysvetlený rozdiel medzi týmito dvoma typmi dátumov spotreby.
Zjednodušenia uvádzania dátumu spotreby na potravinách
Európska komisia v záujme získania čo najväčšieho množstva informácií, z ktorých bude vychádzať pri ďalšej práci v otázke dátumov spotreby, dala vypracovať externú štúdiu o spôsoboch, ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a kontrolné orgány uvádzajú dátum spotreby na potravinách na trhu. Výsledky tohto prieskumu sa očakávajú do konca roku 2017 a použijú sa ako podklad na tvorbu politiky vo vzťahu k dátumu spotreby a predchádzaniu plytvania potravinami.
Pokiaľ ide o pravidlá označovania, Komisia zvažuje možné spôsoby zjednodušenia uvádzania dátumu spotreby na potravinách, napríklad rozšírením zoznamu potravín, na ktorých nie je povinné uvádzať „dátum minimálnej trvanlivosti“. V súčasnosti sem patrí napríklad ocot, cukor, soľ a žuvačky, no mohli by sa doplniť ďalšie potraviny, v prípade ktorých by neuvedenie dátumu spotreby nepredstavovalo bezpečnostné riziko.
Ako môžem ja sám ako spotrebiteľ EÚ prispieť k zníženiu plytvania potravinami?
Je pár jednoduchých spôsobov, ako sa každý deň dajú zachrániť potraviny a ušetriť naše výdavky na ich nákup. Komisia uverejnila krátky leták s 10 tipmi, vďaka ktorým spotrebitelia dokážu menej plytvať potravinami. Ako môžem v každodennom živote obmedziť plytvanie potravinami?
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje: Európska komisia
[1] Estimates of European food waste levels, FUSIONS, marec 2016
EU FUSIONS – správy o jednotlivých krajinách: http://www.eu-fusions.org/index.php/country-reports
[2] Flash Eurobarometer 425 on food waste and date marking, október 2015
Obr. 1: leták
Obr.2,3 Infografika
