V jazerných ložiskách vo Vysokých Tatrách sa výskumníkom podarilo dokázať existenciu zaniknutého plesa. Pracovníci Ústavu vied o Zemi SAV sa zaoberajú projektom Deglaciácia a postglaciálna klimatická evolúcia zaznamenaná v jazerných ložiskách vo Vysokých Tatrách.
„Výskum ešte stále prebieha, ale už teraz vieme s určitosťou povedať o lokalite Christlová pri ústí Veľkej studenej doliny, že ak doteraz bolo označované za možné zaniknuté pleso, tak po našej poslednej expedícii sme získali pravé jazerné sedimenty a vieme dokázať, že tam skutočne bolo jazero,“ hovorí Dr. Radovan Kyška-Pipík, PhD. Ako tvrdia geografovia, vraj bolo najväčším v celých Tatrách s predpokladanými rozmermi okolo 60 hektárov. Nachádzalo sa kedysi východne od Hrebienka.
V rámci tohto projektu si výskumný tím stanovil niekoľko cieľov. Snažia sa o načasovanie zmiznutia ľadovca vo Vysokých Tatrách a potvrdenie vplyvu topografie a nadmorskej výšky na zmeny klímy. Ako uvádzajú, vysokotatranský reliéf vykazuje stabilizáciu ľadovca v dvoch fázach, po ktorých nasleduje postupné ustúpenie a zmiznutie v nadmorskej výške 1400 m. n. m. na poľskej strane Tatier.
Ďalej sa výskumníci sústreďujú na analýzu ekologických zmien na glaciálnej / medziglaciálnej hranici. Prechod medzi posledným ľadovým maximom a holocénom je jedno z najintenzívnejšie skúmaných geologických období v palaeoklimatológii. Priemerná ročná teplota atmosféry Zeme počas tohto obdobia vzrástla o 5 °C, čo viedlo k otepľovaniu tropických a hlbokých oceánskych vôd a nárastu hladiny mora o 120 m kvôli dramatickému ústupu ľadovcov. Deglaciácia spôsobila významné zmeny v hydrologickom cykle zaznamenané na regionálnej úrovni. Zaniknutie ľadovca v alpskom regióne Tatier viedlo k rozvoju borovicového lesa, ale prediktívna hodnota peľovej analýzy na krátke obdobie je potlačená účinkom prechodu peľu na jazerá z okolia.
Tretím cieľom výskumu je identifikácia ekologických zmien v horskom regióne v holocéne. Holocénne obdobie v Európe je rozdelené na päť časových intervalov založených na klimatických zmenách, ktoré by mohli byť spôsobené vonkajšími faktormi, napr. variabilita slnečného žiarenia alebo sopečnej aktivity. Analýza peľu podľa vedcov nevykazovala lineárne lesné oscilácie v holocénnych sedimentoch Vysokých Tatier, ktoré boli pravdepodobne viac kontrolované geomorfologickými a edafickými podmienkami ako holocénové klimatické zmeny.
Výskumný tím vo svojej práci používa viacero metód, spomeňme napríklad prácu v teréne. Sedimentárny záznam potrebný na splnenie cieľov projektu je získavaný z jazier Vysokých Tatier pomocou plaveckej platformy. Vrtné miesto sa vyberie po prieskume sonaru v jazere, ktorý poskytuje 2D akustický obraz s vysokým rozlíšením na usadenej výplni. Umožňuje to výber miesta s najvyššou hrúbkou sedimentu. Vŕtanie je realizované pomocou oceľového hydraulického jadra umožňujúceho získať 2 m dlhé jadro.
Potom je to tiež nedeštruktívna mikro-CT analýza. Je použitá na určenie vnútornej štruktúry sedimentu a distribúcie makrofosíl v jadrách pred rezaním. Na tento účel sa používa mikrofokálny tomograf. Ďalšou metódou je využívanie fosílnych molekulových biomarkerov. V rámci nej sú získavané organické sedimentové extrakty a ďalej analyzované molekulové a izotopové zloženie fosílnych lipidov. Ich zloženie by malo odrážať: vybudovanie pôdnej pokrývky v oblasti deglaciovanej plochy; nástup lesov; zmeny teploty; zloženie izotopov dažďovej vody. Viacrozmerné štatistiky biomarkerov môžu vykazovať vegetačné zmeny a oscilácie dreva v okolí daného jazera, konštatovali odborníci.
Informačný a foto zdroj:
http://www.geo.sav.sk/en/depovyt-apvv-15-0292/
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ