Po šesťročnom období sucha a nízkych prietokov nastal v týchto dňoch opačný extrém – povodne.
Následky povodne. Zdroj: iStockphoto.com
Po šesťročnom období sucha a nízkych prietokov na rieke Morave (a na ďalších slovenských riekach predovšetkým na južnom Slovensku) nastal v týchto dňoch opačný extrém – na našich tokoch v povodí Moravy sa vyskytli povodne. Dôležité je opäť pripomenúť, že povodne sú normálny prírodný jav, ktorý sa veľmi výrazne podieľal i podieľa na tvorbe krajiny.
„Povodne i suchá sa v našej krajine vyskytovali vždy, patria do našej krajiny a musíme sa naučiť s nimi žiť. Najčastejšou príčinou povodní je nerovnomerné rozdelenie zrážok počas roka,“ uvádza doktorka Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie SAV, v. v. i.
Dáta máme už z roku 1895
V týchto dňoch azda všetci sledujeme vývoj povodní v povodí rieky Moravy. Vedcov zaujíma vývoj na slovenských prítokoch Moravy i vývoj na hlavnom toku. Obrázok nižšie schematicky znázorňuje veľkosť povodia rieky Moravy po stanicu Moravský Svätý Ján (24 129 kilometrov štvorcových) v porovnaní s územím Slovenska.
Nad touto stanicou je už do Moravy zaústená aj rieka Dyje, ktorá zasahuje do Rakúska. Keďže priemerné denné prietoky zo stanice Moravský Svätý Ján majú vedci k dispozícii už od roku 1901 a priemerné mesačné prietoky a maximálne kulminačné prietoky (najväčšia povodeň v roku) sa zachovali už od roku 1895, venujú pozornosť analýze prietokov v tejto stanici.
Povodie Moravy po Moravský Svätý Ján a niektoré slovenské povodia. Zdroj: SAV
Posledné desaťročie bolo na Morave suché
Odborníci uvádzajú v tabuľke aj priemerné ročné prietoky na Morave za obdobie rokov 1901 – 2020. Z dlhodobého hľadiska vidia, že priemerné ročné prietoky (na grafe modré body) klesli z hodnoty cca 120 m3.s-1 na 90 m3.s-1. Posledné desaťročie bolo na Morave mimoriadne suché. Takýto vývoj zaznamenali na viacerých našich tokoch, napr. na Nitre, Krupinici i na Ipli.
Zo sedemročných kĺzavých priemerov (červená čiara) vidíme viacročné kolísanie prietokov – zhlukovanie sa viacerých vodných rokov a suchých rokov. Zelenými šípkami chceme upozorniť na to, že doteraz prišlo vždy po výrazne viacročnom suchom období mokrejšie obdobie. Výskyt týchto suchých období má zhruba 28- až 30-ročný cyklus. Z tejto jednoduchej analýzy vyplýva, že nás pravdepodobne čakajú mokrejšie roky.
Dáta priemerných denných prietokov rieky Moravy v Moravskom Svätom Jáne sú neúplné. Chýba obdobie pozorovaní počas konca I. sv. vojny, roky 1917 – 1920. Tieto hodnoty odborníci doplnili podľa prietokov zo susednej moravskej stanice. Najvyšší priemerný denný prietok bol nameraný 13. marca 1941, konkrétne 1573 m3.s-1. V marci 1941 sa roztrhla hrádza medzi Gajarmi a Suchohradom na rieke Morave, v obci stojí ako spomienka na túto udalosť pamätník. Druhý najvyšší priemerný denný prietok sa vyskytol na jar v roku 2006, a to 1426 m3.s-1.
a: priebeh priemerných ročných prietokov za obdobie 1901 – 2020. b: priebehy 10-ročných priemerných prietokov Moravy v stanici Moravský Svätý Ján. Zdroj: SAV
Zimno-jarné povodne sú vyššie
Na výpočet návrhových povodňových prietokov sa na Slovensku používa rad kulminačných prietokov – rad najvyšších prietokov za hydrologický rok (od 1. 11. – do 31. 10. nasledujúceho roku). Je zrejmé, že prietok vo vrchole povodňovej vlny je vyšší ako priemerný denný prietok. Z Moravy majú vedci k dispozícii takýto rad za 120 rokov, čo je už úctyhodný materiál. Počet takýchto radov na Slovensku neprekročí počet prstov jednej ruky.
Je zaujímavé, že na Morave v stanici Moravský Svätý Ján sú vyššie zimno-jarné povodne (spôsobené i topením sa snehu v povodí) v porovnaní s letno-jesennými povodňami. Aj dve najvyššie doteraz zaznamenané povodne boli jarné povodne. Je však potrebné upozorniť, že vzhľadom na podmienky v koryte rieky (vysoká vegetácia, prekážky v toku) môže byť aj pri nižšom prietoku dosiahnutý vyšší vodný stav.
a: priemerné denné prietoky toku Moravy zo stanice Moravský Svätý Ján za obdobie 1901 – 2020. b: rad maximálnych denných prietokov. Zdroj: SAV
Moravu ovplyvňuje aj Dunaj
Súčasná povodňová situácia patrí k povodniam letno-jesenným a je spôsobená viacdennými regionálnymi extrémnymi zrážkami. Podobná situácia nastala nad horným tokom rieky Moravy i v júli 1997, t. j. pred 27 rokmi. V roku 1997 však nebolo v takej miere ako dnes zasiahnuté i povodie rieky Dyje, ktorá ústí do Moravy nad Moravským Svätým Jánom.
Dnes navyše výšku hladiny nepriaznivo ovplyvňuje aj vysoká hladina Dunaja, dochádza k stretávaniu sa vrcholu povodňovej vlny Moravy s povodňovou vlnou Dunaja. Preto tohtoročná kulminácia povodne v stanici Moravský Svätý Ján prekročí kulminačný prietok povodne z roku 1997 a hladina povodne bude vyššia.
Pripomenutie rizík
Pred vedeckou komunitou hydrológov stojí viacero úloh. Jednou z nich je neustále upozorňovanie na existujúce riziká, obnovovanie historickej pamäti obyvateľstva a pripomínanie dávno zabudnutých katastrofických povodní i extrémnych súch na našom území. Nadväzujúc na to ďalšou základnou úlohou hydrológov je spracovanie vedecky podložených predpovedí vývoja množstva vody v našich tokoch.
„K prvej úlohe treba uviesť, že takéto katastrofické situácie nie sú v okolí Slovenska až také výnimočné, ako by sa nám zdalo. Je podstatné, kde sa zastaví jadro takejto zrážkovej udalosti. Najväčšia známa historická letná povodeň tohto typu sa udiala v auguste 1813. Povodeň z roku 1813 postihla južné Poľsko, severné a stredné Slovensko, severnú Moravu. Po tejto povodni, ktorá je najväčšou známou povodňou na Slovensku, sa zachovalo na našom území niekoľko povodňových značiek. Dnešná povodeň zďaleka nedosahuje rozsah povodne z roku 1813,“ uvádza doktorka Pekárová.
V tomto storočí sa takáto povodňová udalosť stala 22. – 27. 7. 2008 na východ od Slovenska, nad územím Ukrajiny s jadrom nad riekou Dnester. Zrážky dosiahli v niektorých ukrajinských staniciach 350 – 390 milimetrov, rovnako ako na Morave v roku 1997 i v tomto roku.
Ak sa chceme na takéto katastrofické povodne pripraviť, je dôležité namerané extrémne zrážky použiť ako vstupy do zrážkovo-odtokových modelov a simulovať extrémne povodňové vlny.
Zdroj: SAV, Pavla Pekárová, Ústav hydrológie SAV, v. v. i.
(JM)
