Výskumno-účelový objekt Komárnik bol založený už v roku 1949 a z hľadiska jeho zamerania a účelu je možné považovať ho za jedinečný objekt nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Hlavným cieľom projektu, ktorý zastrešuje prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc. z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav, bolo získať a zhodnotiť základné vedecké poznatky o dlhodobej dynamike vývoja vybraných lesných ekosystémov, ich štruktúry, diverzity a ekologických interakčných vzťahov z hľadiska pôsobenia rozhodujúcich faktorov a procesov v meniacich sa ekologických podmienkach a pri rôznom manažmente.
V rámci Komárnickej jedliny bol zachovaný vzácny relikt prirodzených pralesov jedľo-bučín Východných Karpát s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Sú tu uznané výberové stromy a porasty na zber semien; najstaršie stromy majú aj 300 rokov, čo sa dá považovať za európsku zvláštnosť.
Pri buku lesnom bol nameraný najväčší obvod kmeňa 412 cm, pri jaseni štíhlom 348 cm, breste horskom 337 cm a jedli bielej 372 cm. „Okrem toho torzo odumierajúceho buka lesného malo obvod 457 cm a torzo stojaceho bresta horského 401 cm. Cez lokalitu nevedie žiadna značená turistická trasa. Prechádza ňou len lesnícky chodník, ktorý však nie je v poslednom čase udržiavaný,“ uvádza prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc.
Počas 60-ročného obhospodarovania Výskumného účelového objektu (VÚO) Komárnik sa tu uskutočnil celý rad výskumných a prevádzkových prác, ktoré dokumentujú možnosti, potrebu a výhody uchovania a vytvárania výberkového lesa v priaznivých prírodných a hospodárskych podmienkach. „V tejto flyšovej oblasti je osobite významná pôdoochranná, najmä protierózna, protizosuvová a brehoochranná funkcia, ale aj hydrické funkcie – retenčná, akumulačná a retardačná funkcia, ako aj fytobiotické a zoobiotické funkcie lesov. Dlhodobo sledovaný objekt s takou unikátnou druhovou, vekovou a priestorovou štruktúrou je ideálny nielen z hľadiska vedy a výskumu, výchovy a vzdelávania, kultúrno-historického, propagačného, ale aj z ekologického hľadiska, lesníckeho, ochrany prírody a najmä z hľadiska demonštrácie možnosti integrovaného využívania komplexu funkcií lesov pri jeho správnom obhospodarovaní,“ uvádza kolektív autorov Vladimír Čaboun, Tibor Priwitzer, Pavel Pavlenda, Igor Štefančík v príspevku 60-ročný ekologický výskum na výskumnom účelovom objekte Komárnik.
Objekt sa podľa odborníkov uchoval ako vzácny relikt pôvodných prirodzených lesných spoločenstiev jedľových bučín východokarpatského oblúka. „K vytvoreniu takejto štruktúry lesa prispel okrem stanovištných podmienok aj fakt, že bývalí majitelia využívali tieto lesy dlhé desaťročia len ako poľovný revír. Pre veľkú vzdialenosť od drevospracovateľských závodov a neprístupnosť sa tu drevo ťažilo len veľmi málo a neboli tu vybudované ani cesty. Priaznivou súhrou ekologických, ekonomických a sociálnych podmienok sa tu zachovala pralesovitá štruktúra. Súčasťou objektu je aj Národná prírodná rezervácia Komárnická jedlina.“
Odborníci poznamenali, že lesy v oblasti Komárnika boli dlhodobo obhospodarované tzv. túlavým spôsobom, ktorý sa iba málo odlišoval od výberkového, a preto si zachovali prírodný charakter. Koncom 50. rokov došlo v celom Československu k odklonu od výberkového spôsobu hospodárenia a preferovaná bola koncepcia podrastového lesa, ktorú v 70. rokoch vystriedal vtedy prioritný rúbaňový hospodársky spôsob. VÚO Komárnik ostal ako jediný objekt, kde sa až doteraz les obhospodaruje výberkovým spôsobom.
Povojnové začiatky VÚO Komárnik boli ťažké. Väčšina porastov bola poškodená počas prechodu frontu. O objekte sa nezachovali nijaké mapy, ani iné podklady. Všetko bolo robené odznova a základná inventarizácia bola urobená v roku 1957. Záznamy o hospodárení existujú od roku 1952.
V období rokov 2011 až 2014 bol pracovníkmi Národného lesníckeho centra realizovaný vedecko-výskumný projekt zameraný na získanie a zhodnotenie základných vedeckých poznatkov o dlhodobej dynamike vývoja lesa pri rôznom manažmente na tomto objekte. „Realizácia výsledkov bola smerovaná hlavne k užívateľom lesov v danom objekte a okolí, ale závery možno využiť aj pri pestovaní lesov na celom území Slovenska, najmä pri využívaní výberkového hospodárskeho spôsobu. Realizačný výstup projektu obsahuje výsledky hodnotenia na jednotlivých výskumných plochách objektu, zhrnutie a zovšeobecnenie poznatkov a detailný návrh náučného chodníka,“ uvádzajú autori.
VÚO Komárnik sa nachádza v severovýchodnej časti východného Slovenska, na južných svahoch značne členitého veľkého oblúku Východných Karpát v blízkosti Duklianskeho priesmyku. Z geomorfologického hľadiska je súčasťou Laboreckej vrchoviny. Tvoria ho tri výrazné doliny – Šovárna, Komárniča a Dolhonec. Administratívne patrí objekt do okresu Svidník, katastrálne územie obcí Komárnik a Vyšný Komárnik. Tvorí západnú časť chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, pričom jeho výmera sa v priebehu desaťročí menila.
V súčasnosti má výmeru vyše 660 ha. Jeho súčasťou je aj Národná prírodná rezervácia Komárnická jedlina (výmera 74,70 ha), vyhlásená v roku 1984. Nadmorská výška je 350 až 580 m. „Geologický podklad tvorí paleogénny flyš, ktorý sa skladá prevažne z pieskovcov, ílovitých a slieňovitých bridlíc. Pôdy sú tu hlinito-piesčité až ílovito-hlinité lesné pôdy, bohaté na minerálne živiny s biologicky veľmi aktívnym pôdnym profilom. Prevládajúcim pôdnym typom sú kambizeme, a to najmä kambizeme modálne (prevažne varieta nasýtená) a pseudoglejové. Podľa klimatickej rajonizácie patrí tento región do mierne chladnej a mierne vlhkej oblasti s prechodom až do regiónu s chladnou a vlhkou klímou,“ konštatovali odborníci.
V prvých rokoch po založení VÚO Komárnik boli najviac rozšírené skupiny lesných typov Abieto-Fagetum a Fagetum typicum s približne rovnakým zastúpením (vyše 85 %), ostatných 15 % tvorili Fagetum pauper, Fageto-Aceretum, Fraxineto-Aceretum a Tilieto-Aceretum, vyskytujúce sa súvislejšie v hrebeňových a podhrebeňových častiach.
Cieľom, resp. hlavným zámerom na tomto výskumnom objekte bol dlhodobý výskum rastových procesov vo vybraných častiach objektu s odlišnou porastovou štruktúrou, vekovou, výškovou a hrúbkovou diferenciáciou, s rôznymi vývojovými fázami a typologickými podmienkami. „Z hľadiska obhospodarovania sa skúmalo najmä uplatňovanie výberkového hospodárskeho spôsobu a jeho foriem, hospodárska úprava výberkového hospodárskeho spôsobu a podrastovej formy rúbaňového hospodárskeho spôsobu, intenzita hospodárskych zásahov, odpovedajúce ťažbovo-obnovné a dopravné technológie, dlhodobé sledovanie a vyhodnocovanie kvantitatívnej a kvalitatívnej produkcie a ich zmien,“ konštatoval výskumný tím.
Z výsledkov a poznatkov získaných pri riešení posledného výskumného projektu vyplynuli podľa nich nasledovné opatrenia do budúcnosti:
- Je potrebné udržiavať prirodzené zmiešanie pôvodných hlavných drevín jedle, buka, javora horského, jaseňa (bresta) v hrúbkovej, vekovej a výškovej diferenciácii ako predpoklad pre využitie produkčných podmienok stanovišťa.
- Využívať účelový (výberkový) hospodársky spôsob, ktorý bude zameraný na dôsledné využívanie celého rastového disponibilného priestoru pre produkovanie nepretržitej, vysokohodnotnej drevnej produkcie pri permanentnom uplatňovaní ostatných verejnoprospešných funkcií lesa.
- Ťažbu uskutočňovať uplatňovaním výberkových princípov, ktoré sú zamerané na zvyšovanie hodnoty prírastku a zlepšenie verejnoprospešných funkcií lesa.
- Zásahmi podporovať nepretržitú prirodzenú obnovu a výchovnými zásahmi usmerňovať žiaduce drevinové zloženie a porastovú štruktúru.
- Uplatnením celoplošnej clonnej obnovy možno dosiahnuť priaznivé výsledky najmä v porastoch s vyšším zastúpením buka.
- V porastoch s vyšším zastúpením jedle využívať skupinovo clonný rub a výberkový rub, ktorý v daných podmienkach vyhovuje viac jedli ako buku, čo treba využiť pri prirodzenej obnove jedle.
- Všetky získané poznatky predstavujú komplex jedinečných informácií o dlhodobej dynamike vývoja, diverzity a interakčných vzťahov v karpatských lesoch nielen z hľadiska meniacich sa ekologických podmienok, ale aj z hľadiska prírode blízkych spôsobov obhospodarovania lesa.
Tento príspevok vyšiel k zborníku recenzovaných príspevkov Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.
Odborný garant textu: prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc. Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ