Stredoškolská odborná činnosť (SOČ) umožňuje študentom skúmať tie najrôznejšie javy v rozličných odvetviach. Branislav Labuda, minuloročný maturant zo Strednej odbornej školy lesníckej J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku, sa rozhodol vypestovať si, a následne skúmať cudzokrajnú rastlinu Ginko dvojlaločné. Práca s názvom Vplyv predsejbovej prípravy na prekonávanie dormancie semien a rastové vlastnosti ginka dvojlaločného (Ginkgo biloba L.) mu v kategórií „Biológia“ nakoniec priniesla prvé miesto v 38. ročníku SOČ, ale aj významné ocenenie pre mladého vedca vo francúzskom Touluse.
Katarína Sládečková: Braňo, ako si sa dostal ku skúmaniu ginka?
B. LABUDA: „V druhom ročníku ma veľmi zaujal predmet dendrológia, resp. jeho náplň, a ešte viac ožil môj záujem o túto oblasť. 
Tak trochu ma aj nadchla možnosť vypestovať si ginko ako dominantu uprostred dvora, ale čím viac som sa do tejto problematiky ponáral, tým viac sa oblasť môjho záujmu rozrastala, až to nakoniec prerástlo do práce SOČ. V prvom roku som sa v nej venoval len porovnaniu vplyvu dĺžky stratifikácie ako predsejbovej prípravy na klíčivosť a v druhom roku som túto prácu rozšíril ešte o jednu oblasť pozorovania, a to vplyvu na rastové vlastnosti tohto druhu.“
K. S.: Predstav nám ho v krátkosti.
B. LABUDA: „Ide pravdepodobne o najznámejšiu tzv. živú fosíliu vo svete rastlín. Prirodzene sa ginko nachádza už iba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne, inak sa s obľubou vysádza ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Ginko je odolný strom. V mestách veľmi dobre odoláva emisiám oxidu uhličitého aj oxidov síry. V Japonsku, Číne a Kórei, odkiaľ pochádza, je ginko posvätné, tradične sa vysádzalo v okolí chrámov. Všetky exempláre vysadené v Európe pochádzajú zo stromov východoázijských kláštorných záhrad.“
K. S.: Pri názve ginkgo biloba nám viacerým ako prvé napadnú rôzne liečivá, podporujúce fungovanie pamäti…
B. LABUDA: „Áno, je všeobecne známe, že semená a listy stromu sa používajú ako liečivo. Obsahujú asi 60 účinných látok, z ktorých najdôležitejšie sú napríklad bilobalid, ginkgolid, amentoflavon, bilobetin, sekvoiaflavon, kvercetin, kamferol, ginkgetin, kyselina 6-hydroxykynurenová a vitamín C – kyselina L-askorbová. V medicínskych preparátoch sú využívané na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach. V súčasnosti dokonca existujú plantáže, kde sa ginko dvojlaločné pestuje na zber listov, ktoré sa využívajú na výrobu čajov, liečiv a doplnkov výživy.“
K. S.: Kde ho môžeme najbližšie zazrieť?
B. LABUDA: „Nájsť ginko na Slovensku nie je veľmi ťažké, pretože sa úplne bežne vyskytuje v parkoch, mestskej zeleni, arborétach alebo dokonca aj v súkromných záhradách ľudí. Existuje zoznam chránených stromov na Slovensku a medzi mnohými druhmi tam môžeme nájsť aj ginká. Najstaršie známe ginko na Slovensku je v Súdovciach a má skoro 270 rokov.“
K. S.: V tvojom výskume si sa zaoberal predsejbovou prípravou semien rastliny. Aký cieľ si si vytýčil?
B. LABUDA: „Skúmal som vplyv predsejbovej prípravy a jej dĺžky na jednotlivé oblasti. Prvou oblasťou bolo prekonávanie dormancie semien, resp. klíčivosť. Porovnával som rozdiely vplyvu rôznej dĺžky predsejbovej prípravy (konkrétne stratifikácie) na klíčivosť v jednotlivých častiach pokusu. Táto oblasť vplyvu je však už relatívne dosť preskúmaná, a tak som sa rozhodol zájsť ďalej a zistiť, prípadne dokázať vplyv stratifikácie a jej dĺžky na novú oblasť a to konkrétne rast jedincov, čo sa mi nakoniec aj podarilo. Rád by som v tomto projekte pokračoval ďalej a dokázal výsledky mojej práce s istotou, nakoľko na potvrdenie by som potreboval pokus zopakovať v oveľa väčšom rozsahu s väčším počtom opakovaním, aby som dosiahol väčšiu preukaznosť výsledkov a úplnú objektivitu tvrdenia.“
K. S.: Kde si uskutočňoval celý výskum a aký bol postup?
B. LABUDA: „Na môj výskum som použil výlučne priestory, ktoré som mal k dispozícii doma. Stratifikácia prebehla v prispôsobených priestoroch pivnice a semená som vysial do debničiek umiestnených vo fóliovníku. Zber semien som uskutočnil v mesiacoch november a december po opade plodov. Následne boli semená stratifikované a bezprostredne po ukončení stratifikácie vysiate.“
K. S.: Takže do práce si zapojil celú svoju rodinu.
B. LABUDA: „Tak by som to nepovedal, hoci zo začiatku som bol z možností, ktoré sa mi ponúkali na uskutočnenie tohto projektu, trochu možno až vystrašený, pretože som býval na školskom internáte a doma som bol iba cez víkendy. Naozaj som mal obavy o priebeh výskumu. Ale našťastie ma moja rodina veľmi podporovala a občas podala i pomocnú ruku, keď bolo treba, za čo som im nesmierne vďačný! A nakoniec, keď som výsledky mojej práce porovnával s výsledkami staršieho autora, ktorý mal k dispozícii oveľa väčšie možnosti, sa ukázalo, že v porovnávaných výsledkoch, ako napr. klíčivosť, bol môj projekt v oboch variantoch v priemere úspešnejší.“
K. S.: Kto ti pomáhal po odbornej stránke?
B. LABUDA: „Konzultantom bol môj učiteľ Ing. Ján Pavlík, PhD., ktorý mi poskytoval odpovede na moje nespočetné otázky a podporoval ma v mojej práci, a takisto jemu som vďačný za to, že som to nevzdal, ale doviedol do konca.
K. S.: Takže aký je výsledok? Má predsejbová príprava vplyv na rastové vlastnosti ginka?
B. LABUDA: „Áno, hypotézu, že stratifikácia a jej dĺžka má vplyv na rastové vlastnosti ginka, moje výsledky potvrdili a na základe dvoch metód vyhodnocovania výsledkov (matematicko-štatistickej a grafickej) bolo vidno, aj voľným okom, rozdiely medzi jednotlivými časťami pokusu.“
K. S.: V júni si zmaturoval, v týchto dňoch nastupuješ na ďalšiu školu. Budeš pokračovať v štúdiu botaniky?
B. LABUDA: „Áno, rozhodne chcem pokračovať v ďalšom štúdiu lesníctva, a to konkrétne na Českej zemědelskej univerzite v Prahe v odbore lesníctvo. Aby som bol úprimný, tento odbor ma veľmi chytil za srdce, možno aj preto, lebo má blízko k mojej najväčšej záľube – sokoliarstvu, ale rozhodne nezanevriem na botaniku alebo dendrológiu!“
K. S.: Ako hodnotíš svoju účasť na SOČ?
B. LABUDA: „SOČ-ka mi toho dala podstatne viac, ako som očakával. Zúčastnil som sa na nej už aj minulý rok (37. ročník), ale skončil som v krajskom kole. Tam som si povedal, že keď som sa dostal až sem, môžem sa dostať aj ďalej. Dodalo mi to cieľavedomosť, odvahu a využil som aj skúsenosti z tvorenia predchádzajúcej práce, aj keď pri dávaní výsledkov dokopy a ich vyhodnocovaní som občas strácal chuť do života, nakoniec sa predsa len podarilo doviesť všetko do úspešného konca. Zodpovedná a cieľavedomá práca pod dobrým vedením určite popri dobrých výsledkoch prináša aj formovanie osobnosti a budovanie samého seba, pretože vyžaduje svätú trpezlivosť.
Samozrejme, pohyb v tejto oblasti prináša nové možnosti, ktoré sa v prípade úspechu menia na otvorené dvere ďalej do sveta vedy, prípadne podobných projektov/súťaží na vyššej úrovni. Mal som tú česť, že ma ako víťaza národného kola prehliadky SOČ pozvali na medzinárodnú súťaž Expo Sciences Europe 2016 v Toulouse vo Francúzsku, kde bol môj projekt, napriek tomu, že to bola nesúťažná výstava vedeckých projektov mladých ľudí, ocenený spolu s malou časťou ďalších projektov medailou. Pevne verím, že tento úspech ma posunie niekam ďalej v oblasti vedeckých projektov, a teda rozhodne nechcem zaspať na vavrínoch.“
K. S.: Ďakujeme ti za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah
Foto: z archívu Branislava Labudu, Pixabay.com
Uverejnil: MZ