Téma poľnohospodárstva je v dnešnej dobe veľmi citlivou a aktuálnou. Mladý doktorand Geografického ústavu SAV sa už niekoľko rokov stretáva s názormi starších ľudí, ktorí si všímajú, ako veľmi zarastajú plochy, ktoré boli inokedy aktívne využívané. Vlastníci sa o ne často nestarajú z dôvodu nedostatku financií, nedostupnosti, nerentability, alebo často je majiteľ neznámy a majetkové vzťahy nevysporiadané. Téme sa Tomáš venuje spolu so svojimi kolegami.
M. HUCÁKOVÁ: Čo konkrétne teraz skúmaš a v akej si teraz fáze?
T. GOGA: Venujem sa spracovaniu údajov diaľkového prieskumu Zeme. Čo to ale znamená? Z vesmíru sú zo satelitov každý deň zasielané obrovské množstvá údajov o zemskom povrchu. Tieto údaje sú v podstate „obyčajné“ fotografie, ktoré však obsahujú viacero spektrálnych pásiem. A za pomoci týchto údajov sa snažím získať čo najviac informácii o tom, čo sa na zemskom povrchu aktuálne deje. Konkrétne dokončujem práve prácu o hodnotení zdravotného stavu lesných porastov v oblasti lužných lesov neďaleko Gabčíkova. Je pravdou, že tu pracujem skôr s údajmi z leteckého snímkovania, ale princíp zostáva rovnaký. Z vesmíru využívam dáta projektu Sentinel, ktorý vyvíjajú v Európskej vesmírnej agentúre. Tie sa aktuálne využívajú pri monitorovaní pustnutia poľnohospodárskych areálov na území Slovenska – či už zarastanie vinohradov, sadov a polí v Malých Karpatoch, alebo pasienkov a lúk v oblasti Poľany.
M. H.: Na čo si zatiaľ prišiel? Ako sa tie pozorované plochy dajú rozlišovať?
T. GOGA: Práve rozbiehajúcemu sa projektu opúšťania poľnohospodárskej pôdy sa chcem venovať naozaj veľmi intenzívne. Očakávame, že sa nám podarí automatizovane rozlíšiť zarastajúce plochy od tých aktívne poľnohospodársky využívaných. Cieľom je odhad zelenej biomasy, ktorá sa na takýchto plochách nachádza. Prvé spracovanie údajov, ale aj literatúra z najrôznejších vedeckých pracovísk, nasvedčuje tomu, že by to malo byť možné. Naším najväčším problémom však bude to, že sa pokúsime získavať výsledky vo veľmi podrobnej mierke. A samozrejme, aplikovať tento postup na celoštátnej úrovni, a tým získať prehľad o tom, ako sa vlastne hospodári s našom poľnohospodárskou pôdou.
M. H.: Aký je praktický dosah toho, čo skúmaš? Aký to má význam pre spoločnosť, skvalitnenie života bežných ľudí?
T. GOGA: Zarastaním takýchto plôch vznikajú problémy aj v oblasti čerpania európskych dotácii, alebo aj oveľa prozaickejšie problémy – strácajú svoju kultúrnu funkciu a stávajú sa nepoužiteľnými. Riešením je integrácia takto opustených plôch do lesného fondu, resp. obnovenie ich krajinnej funkcie, avšak tu je potrebná zmena legislatívy. V každom prípade, neexistuje databáza takýchto plôch či už na národnej úrovni, alebo na úrovni celoeurópskej. A práve náš výskum v prípade kvalitných výsledkov môže byť metodickým základom k ich inventarizácii a monitoringu.
M. H.: Ako si sa vlastne dostal k vede? Kde a kedy prišiel ten moment, že sa budeš venovať výskumu, ktorý teraz robíš?
T. GOGA: K vede som sa dostal už počas strednej školy, kde som sa dlhodobo zúčastňoval celoštátnych kôl geografickej olympiády. A je pravda, že ma vtedy veľmi oslovila osobnosť prof. Zaťka a geografia na Prírodovedeckej fakulte. Avšak rozhodnutie venovať sa výskumu prišlo naozaj až v posledných dvoch ročníkoch na Katedre kartografie, geoinformatiky a DPZ, kde ma zaujala problematika lesného manažmentu, ale celkovo aj problematika diaľkového prieskumu Zeme. Nakoniec ma však „dovialo“ k tým vedeckým témam, ktoré sa dostávali do popredia na Geografickom ústave SAV, aj keď v konečnom dôsledku zvíťazila nielen téma, ktorá mi tu bola ponúknutá, ale najmä progresivita a potenciál kolektívu, ktorý na nej pracuje.
TOMÁŠ GOGA vyrastal v Topoľčanoch, kde navštevoval miestne osemročné gymnázium. Odtiaľ sa dostal po dlhých úvahách do Bratislavy, na Prírodovedeckú fakultu UK, kde vyštudoval odbor zameraný na geoinformatiku. Dlhodobo sa venuje futbalu ako rozhodca, pričom sa uplynulé dva roky orientuje na malý futbal, kde patrí do A listiny rozhodcov v Európe s pravidelnou nomináciou na Majstrovstvá Európy, či premiérovo aj sveta. Jeho srdcovou záležitosťou sú však lesy, hory a skaly. Ako inštruktor vysokohorskej turistiky zbožňuje pocit voľnosti, ktorý človeku vedia ponúknuť vrcholy nielen našich veľhôr, rešpektujúc to, že ani my nie sme v horách pánmi. Ako sám povedal, do budúcna chce pokračovať v dobre rozbehnutom živote, zabávajúc sa na najrôznejších problémoch, ktoré v ňom vznikajú
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu T. Gogu
Uverejnila: VČ