Geológ získal Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Celoživotné zásluhy.
RNDr. Jaroslav Lexa, CSc. Zdroj: CVTI SR
Geológ Jaroslav Lexa si v posledný večer tohtoročného Týždňa vedy a techniky prevzal Cenu za vedu a techniku v kategórii Celoživotné zásluhy za geologické štúdium vulkanických terénov, vulkanológiu a paleovulkanickú rekonštrukciu, geotechniku, ložiskovú geológiu a genézu vulkanogénnych ložísk nerastných surovín.
V rozhovore pre portál Veda na dosah popri dojmoch z ocenenia rozpráva aj o životnej ceste a skúsenostiach, ktoré za dlhé roky v praxi získal.
V živote ste získali už rad ocenení. Aký je to pocit? Pomáhajú vám tieto úspechy popularizovať vašu prácu a výskum?
Každé ocenenie výsledkov práce a spoločenské uznanie človeka poteší, zvlášť v prípade, ak ide o ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj vedy v oblasti, v ktorej som pracoval. Mám pocit, že moja práca a vynaložená námaha neboli zbytočné.
Treba zdôrazniť, že na dosiahnutých výsledkoch sa až na výnimky podieľali moji učitelia a spolupracovníci, a nemôžem zabudnúť ani na manželku, ktorá vytvárala potrebné rodinné zázemie.
Produkty treťohornej vulkanickej aktivity z obdobia zhruba spred 15 až 8 miliónov rokov budujú takmer celé Slovenské stredohorie.
Dosiahnuté výsledky a poznatky v oblasti vulkanológie mi, samozrejme, umožňujú príležitostne popularizovať tento vedný odbor a komentovať prebiehajúce vulkanické erupcie pre médiá.
Za dôležitejšie však považujem to, že som mohol vyučovať vulkanológiu študentov geológie na Prírodovedeckých fakultách Univerzity Komenského v Bratislave a Karlovej univerzity v Prahe a odovzdať tak svoje skúsenosti ďalšej generácii.
Čo vás priviedlo k profesii geológa? Prečo ste sa rozhodli venovať práve vulkanológii?
Na strednej škole som si obľúbil prírodné vedy a súčasne som vďaka rodičom trávil veľa času v prírode. Hľadal som teda zameranie, ktoré by spojilo tieto moje záľuby a našiel som ho v geológii. Fascinovalo ma, ako sa môžeme terénnym a laboratórnym výskumom dopátrať k poznatkom o stavbe a vývoji Zeme.
Moje rozhodnutie venovať sa vulkanológii bolo postupné, spočiatku viac-menej náhodné. Pred nástupom na vysokú školu som sa zamestnal ako brigádnik na Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, kde ma zaradili do kolektívu, ktorý skúmal neovulkanity pod vedením profesora Miroslava Kuthana.
S pracovníkmi oddelenia neovulkanitov som následne strávil dva mesiace v teréne. Táto skúsenosť ovplyvnila zameranie môjho štúdia – moja diplomová práca sa napokon týkala oblasti Kremnických vrchov.
Po vysokej škole som sa na spomínané oddelenie neovulkanitov vrátil. Mojou prácou sa stalo podrobné geologické mapovanie mladých vulkanitov Kremnických vrchov. Táto práca si prirodzene vyžadovala hlbšie štúdium vulkanológie.
Značnú časť výskumu ste realizovali na strednom Slovensku v okolí Banskej Štiavnice, Žiaru nad Hronom a Kremnice. Netušila som, že sa v tejto oblasti nachádzajú aj sopečné horniny. Kedy sme mali na strednom Slovensku aktívne sopky a koľko ich odhadom bolo?
Produkty treťohornej vulkanickej aktivity z obdobia zhruba spred 15 až 8 miliónov rokov budujú takmer celé Slovenské stredohorie.
Geologickým mapovaním sme zistili, že išlo o jedenásť väčších sopiek – stratovulkánov (vrátane Štiavnického stratovulkánu, ktorý je najväčším v oblasti karpatského oblúka) – a viacero sopiek menších rozmerov.
Najmladším prejavom vulkanickej aktivity na strednom Slovensku je Putikov vŕšok pri Novej Bani, ktorý má okolo stotisíc rokov.
Počas štúdia ste sa dostali na dvojročnú stáž do Centra pre vulkanológiu na americkej Univerzite v Oregone. Ako si spomínate na toto obdobie?
Mal som to šťastie, že udalosti v roku 1969 umožnili môj odchod na túto stáž. Jednoznačne išlo o rozhodujúcu udalosť v kariére, ktorá výrazne ovplyvnila moju ďalšiu vedeckú prácu. Privoňal som k slobode, dokonale som si osvojil anglický jazyk a rozvinul som poznatky z vulkanológie a geochémie na svetovú úroveň v tom čase.
Neoceniteľný bol prístup do kvalitnej univerzitnej knižnice a možnosť konzultovať problémy so špičkovými vedcami na pracovisku. Veľa mi dali aj exkurzie do známych oblastí minulej a súčasnej vulkanickej aktivity na západe Spojených štátov.
V Kaskádových vrchoch, na Havajských ostrovoch a Galapágoch ste študovali aj aktívne vulkány. To musí byť veľmi náročné a nebezpečné. Alebo sa mýlim?
Štúdium aktívnych vulkánov a ich produktov bolo jedným z hlavných cieľov mojej stáže. Takéto poznatky sú totiž nevyhnutné pre geologické mapovanie a paleovulkanickú rekonštrukciu starších vulkanických terénov, teda pre prácu, ktorú som vykonával na Slovensku.
Štúdium aktívnych vulkánov je fyzicky náročné, ale, samozrejme, nie je nebezpečné, ak ho nerealizujete v čase vulkanických erupcií.
Najmladším prejavom vulkanickej aktivity na strednom Slovensku je Putikov vŕšok pri Novej Bani, ktorý má okolo stotisíc rokov.
Nie som vulkanológ, ktorý skúma priamo vulkanické erupcie. Skôr sa venujem produktom vulkanických erupcií – ich charakteristickým znakom využiteľným pri paleovulkanickej rekonštrukcii starších vulkanických terénov.
K čomu sa najradšej vraciate v spomienkach na obdobie, ktoré ste trávili štúdiom terciérnych vulkanitov Kaskádových vrchov a provincie Basin and Range v Severnej Amerike?
Nuž, boli to práve potulky po vulkánoch Kaskádových vrchov a vulkanitoch provincie Basin and Range, ktoré boli často spojené s pobytom v divočine.
Čo vás po tejto skúsenosti nasmerovalo naspäť do Kremnických vrchov? Nechceli ste zostať v zahraničí?
Nikdy som nepomýšľal zostať natrvalo v zahraničí a stať sa emigrantom. Moje väzby na rodinu, ľudí a krajinu boli silnejšie. Mladé vulkanity Slovenska a možnosť naplno uplatniť poznatky získané v zahraničí poskytovali dostatočný priestor na sebarealizáciu. Geologické mapovanie v krásnych terénoch stredného, južného a východného Slovenska ma bavilo a uspokojovalo.
Čo považujete za najväčší prínos vašej práce a za čo vo svojej kariére cítite najväčšiu vďaku?
Najväčším prínosom mojej práce, ktorú som zrealizoval v spolupráci s vulkanológom Vlastimilom Konečným, sú geologické mapy neovulkanitov Slovenska a ich paleovulkanická rekonštrukcia.
Významné sú aj práce týkajúce sa metalogenézy stredoslovenských neovulkanitov, ktoré som riešil v spolupráci s geológmi Jaroslavom Štohlom a Petrom Koděrom a práce venované geodynamickým a petrologickým aspektom vulkanitov karpatského oblúka vykonané v rámci medzinárodnej spolupráce.
Najväčšiu vďaku mi prejavili zástupcovia hlavného mesta San Salvador a jeho úradu územného plánu za geologickú mapu územia hlavného mesta zostavenú v roku 2019.
Ja som vďačný najmä svojim učiteľom na strednej škole, Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Centru pre vulkanológiu Univerzity v Oregone, ako aj kolegom, s ktorými som mohol na riešených projektoch spolupracovať.
Veda je čarovná v tom, že sa jej človek venuje oddane po celý život bez ohľadu na vek. Máte ešte v tejto chvíli nejaké pracovné či publikačné plány?
Dostávam ocenenie za celoživotné zásluhy, čo nie je celkom pravda, lebo som ešte tu a naďalej pracujem. V súčasnosti sa aktívne podieľam na riešení projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja zameraného na problematiku bentonitov severne od Žiaru nad Hronom.
V spolupráci s kolegami na Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského pripravujem viacero publikácií na základe výsledkov dosiahnutých pri riešení projektov v nedávnej minulosti.
Týkajú sa geologického, štruktúrneho a magmatického vývoja Štiavnického stratovulkánu, genézy polymetalicko-drahokovového ložiska v Hodruši, geológie a genézy drahokovového ložiska v Kremnici, genézy ložísk perlitu či paleovulkanickej rekonštrukcii vývoja ryolitového vulkánu pri Lehôtke pod Brehmi. Predsavzatia a plány mám veľké, len aby mi osud a zdravie dopriali ich realizáciu.
