Zo 195 oficiálne uznaných krajín sveta až 34 nemá v čase Vianoc oficiálny štátny sviatok a ak aj áno, tak nie kvôli Vianociam.
Samozrejme, neznamená to, že v týchto krajinách Vianoce oslavovať nemôžete alebo ich tam neoslavuje nikto. Ide skôr o oficiálny prístup k vianočným sviatočným dňom, ktoré sú pre západné kresťanské spoločnosti spolu s Veľkou nocou považované za najväčšie sviatky v roku, a preto má počas nich väčšina obyvateľov „západného“ sveta voľno.
Z hľadiska slávenia vianočných sviatkov sa krajiny sveta dajú rozdeliť do troch základných skupín. Do prvej patrí 34 krajín, ktoré Vianoce neoslavujú vôbec – nemajú medzi 24. až 26. decembrom a ani 5. až 8. januárom štátny sviatok, ani deň pracovného pokoja z dôvodu slávenia Vianoc.
V druhej, najpočetnejšej skupine, sú krajiny, ktoré Vianoce oslavujú medzi 24. a 26. decembrom. Tých je 150. Tretiu skupinu tvorí 11 krajín, ktoré Vianoce oslavujú v januári.
Väčšina krajín, v ktorých Vianoce nie sú sviatkom, sú moslimské, budhistické alebo hinduistické. Dôvodom ich neslávenia je teda väčšinové náboženstvo. Ak chcete uniknúť pred koledami, vianočnými stromčekmi a nevyžiadanými darčekmi, máte na výber, samozrejme, s cestovaním odporúčame počkať na vyhovujúcu pandemickú situáciu.
Existuje však aj niekoľko krajín, ktoré Vianoce (ale ani iné náboženské sviatky) neoslavujú z politických dôvodov. V tomto prípade odporúčame ich návštevu zvážiť aj s ohľadom na iné okolnosti.
Moslimské krajiny
V 23 „nevianočných“ krajinách prevažuje islam. Najväčším sviatkom je pre tieto krajiny ramadán, ktorý je oslavou zjavenia prvých veršov Koránu prorokovi Mohamedovi. Väčšina moslimských krajín tiež oslavuje 29. októbra narodenie proroka Mohameda.
Do tejto skupiny patrí Afganistan, Alžírsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Irán, Jemen, Katar, Komory, Kuvajt, Líbya, Maldivy, Maroko, Mauritánia, Omán, Saudská Arábia, Somálsko, Spojené arabské emiráty, Tadžikistan, Tunisko, Turecko, Turkménsko, Uzbekistan a Západná Sahara.
Budhizmus a hinduizmus
V siedmich ďalších krajinách je väčšinovým náboženstvom budhizmus či hinduizmus. Ide o Bhután, Japonsko, Kambodžu, Laos, Mongolsko, Taiwan a Thajsko. K významným sviatkom budhistov patrí Deň nirvány, ktorým si budhisti pripomínajú deň, keď Budha dosiahol nirvánu. Oslavuje sa v závislosti od kalendárov jednotlivých krajín medzi 8. a 15. februárom.
Ak vám pri budhistickom náboženstve v zozname chýba Nepál, nejde o omyl. V Nepále sú totiž Vianoce štátnym sviatkom, Nepálčania ich oslavujú 25. decembra.
Hinduisti oslavujú veľa sviatkov, ktoré majú v rôznych lokalitách rôzne podoby. Najznámejším hinduistickým sviatkom je fotogenický Deň svetiel – Diwali, ktorý trvá päť dní a je oslavou duchovného víťazstva svetla nad temnotou. Veľmi rozšírený je aj sviatok Holi, nazývaný aj sviatok jari či sviatok lásky. Vzdialene môže pripomínať naše topenie Moreny v rieke – začína upálením Holiky, ženského démona. Tento akt symbolizuje víťazstvo dobra nad zlom.
Izrael a Japonsko
Samostatnú skupinu v našom zozname krajín bez Vianoc tvoria tieto dve krajiny. Je to tak preto, že väčšina ich obyvateľov vyznáva náboženstvo typické len pre danú krajinu.
V Izraeli sa k judaizmu hlási 74,3 percenta Izraelčanov, nasleduje takmer 18 percent moslimov a len asi 2 percentá kresťanov. V Japonsku sa zasa 70 percent obyvateľov hlási k šintoizmu a takmer rovnaký počet k budhizmu. Tieto percentá však nemožno zrátavať, keďže veľká časť obyvateľstva sa hlási k obom vierovyznaniam.
Sviatok, ktorý je v judaizme prirovnávaný k Vianociam, sa nazýva Chanuka alebo Sviatok svetiel. Je spomienkou na znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu a oslavuje sa zapaľovaním sviečok v osemramennom svietniku.
Šintoizmus je pôvodným náboženstvom Japonska. Ide o polyteistické náboženstvo, podľa ktorého má každá vec v prírode svojho ducha alebo boha, nazývaného kami. Šintoizmus má veľmi blízko k budhizmu, do veľkej miery sa prelínajú. Toto náboženstvo má viacero podôb v závislosti od úrovne jeho praktizovania.
Krajiny, v ktorých ľudia „neveria“
Tri krajiny v zozname sú špecifické tým, že nielenže neoslavujú Vianoce, ale veľká časť ich obyvateľov podľa dostupných štatistík nemá vierovyznanie. CIA World Fact Book uvádza, že v Číne sa 52,2 percenta obyvateľov nehlási k žiadnemu náboženstvu. Nasleduje takmer 22 percent obyvateľov vyznávajúcich takzvané ľudové náboženstvo, 18 percent budhistov a 5 percent kresťanov.
Dáta o Kórejskej ľudovodemokratickej republike sú ťažko dostupné, keďže na rozdiel od Číny ide o tvrdú a veľmi uzatvorenú diktatúru. Tradične Severokórejčania vyznávali budhizmus a konfucionizmus, dnes sú však náboženské aktivity tabu. Štát sa ich pravdepodobne obáva ako potenciálnej hrozby štátnej moci.
Vo Vietname (podľa údajov z roku 2009) nevyznáva žiadne náboženstvo takmer 82 percent obyvateľov. Opäť ide o krajinu s jednou vládnucou stranou, spoľahlivosť údajov o skutočnom počte veriacich v krajine sú preto aj v tomto prípade viac ako sporné.
Toto je len stručný prehľad rôznorodosti, o ktorej by sa dalo písať do nekonečna. Každé náboženstvo má svoje špecifické a typické sviatky, oslavy a festivaly. Tými našimi sú okrem iného aj Vianoce – pre niekoho najkrajšie obdobie roka, pre iného nie. Nech už to máte akokoľvek, hlavne ich prežite v zdraví.
Zdroje:
CIA World Fact Book
MZV