Entomológ Adrián Purkart o včelách: Samotárky sú výrazne náchylnejšie na zmeny počasia

Na Slovensku sú včely momentálne plne odkázané na starostlivosť včelárov.

Dnes 20. mája si pripomíname Svetový deň včiel, ktorý sa oslavuje už od roku 2018. Najrozšírenejším druhom na Slovensku je včela medonosná, s opeľovaním pomáhajú aj včely samotárky. Tento hmyz je pre nás nenahraditeľný, napriek tomu si neuvedomujeme, ako mu sťažujeme podmienky na život.

O tom, akým spôsobom môžeme ochrániť včely, nám viac porozprával entomológ Adrián Purkart z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa stal minulý rok predsedom Slovenskej entomologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV).

Včelári plnia veľkú úlohu pri ochrane biodiverzity

Aký je stav včiel na Slovensku? Zvyšuje sa alebo sa, naopak, znižuje?

Včely medonosné sú na Slovensku plne odkázané na starostlivosť včelárov. Spoločenstvá včiel voľne žijúcich v prírode sú na Slovensku celkom vzácne, pretože čelia rôznym nástrahám. Prirodzene žijú v bútľavých stromoch či v skalných štrbinách, pričom úle simulujú tento priestor. Včelárstvo má na Slovensku dlhovekú tradíciu a máme špičkových včelárov vo svetovom meradle.

Vďaka tomu nie sú včely medonosné natoľko ohrozené, ale ak by sa o ne včelári nestarali, išlo by o problém. To postihuje najmä voľne žijúce samotárske včely, ktoré sú výrazne náchylnejšie na zmeny počasia či klimatické zmeny. Kvety poskytujú včelám cukor a výživu, pričom dlhodobé suchá spôsobujú, že rastliny nekvitnú alebo produkujú málo nektáru a peľu. Včely preto nemajú zdroj výživy, čo je najväčším problémom klimatických zmien vo vzťahu k tomuto hmyzu.

Ktoré škodce sú pre včely najnebezpečnejšie a prečo?

Škodce z rodu Varroa, no problémom sú najmä insekticídy, ktoré škodia nielen včelám, ale celkovo voľne žijúcim druhom hmyzu. Mnohé insekticídy by sa napríklad mali striekať po zotmení, keď hmyz nie je až taký aktívny. Navyše by mali byť včelári upozornení na takýto hromadný postrek, aby včely v tomto čase na dané rastliny nelietali. Nie vždy to však v praxi funguje, keďže veľkú úlohu zohrávajú aj ľudské vzťahy. Včelári však hrajú veľkú rolu v ochrane biodiverzity, pretože na včelstvách sa dá ľahko odpozorovať a vykalkulovať strata hmyzu. Ak by sme vystriekali insekticídom nejaké pole, nedokázali by sme až tak vyčísliť stratu voľne žijúceho hmyzu, no na včele medonosnej je to možné hneď poznať.

Čo je ďalším ohrozením týchto včiel?

Ide o viacero spoločných faktorov, no opäť spomeniem pesticídy. To sa však trochu zlepšuje, pretože momentálne sú tieto chemikálie oveľa šetrnejšie, ale pre prírodu stále predstavujú veľkú záťaž. Rovnako sú ďalšími ohrozeniami javy súvisiace s premenou krajiny, výstavba či nevhodné kosenie. Keď samice nemajú k dispozícii rastliny, sú v strese a nakladú oveľa menej vajíčok.

Najväčším ohrozením včiel je však zmena klímy. Niektoré druhy včiel totiž opeľujú iba jeden druh rastliny. Pokiaľ sú teplé zimy a teplá jar, tieto druhy kvitnú oveľa skôr. Včely sú zvyknuté opeľovať ich v inom čase, a tak nenachádzajú zdroj potravy, pretože rastlina už odkvitla. Dochádza teda k oslabovaniu populácie rastlín, ale aj opeľovačov. Tento jav som pozoroval i v hmyzích hoteloch, kde hniezdili rôzne druhy včiel, najmä samotárska včela murárka.

Ako môžu včelám pomôcť hmyzie hotely?

Veľká časť samotárskych včiel hniezdi v dutinách mŕtveho dreva, kde aj vychovávajú potomstvo. Pokiaľ si postavíte hmyzí hotel z dreva, v ktorom budú diery pripomínajúce kmeň stromu, môžete ubytovať aj desiatky rôznych druhov včielok. Hmyzí hotel môže predstavovať malú oázu biodiverzity a výhodou je, že ho môže mať každý jeden z nás. Ich súčasťou môžu byť aj priehľadné dutiny, vďaka ktorým vidíte, ako včela žije, či kladie vajíčka. Najlepšie je postaviť ich na jeseň, aby sa včely nasťahovali hneď na jar. Hmyzí hotel však funguje celoročne, životnosť má okolo päť rokov. Odporúčam zvoliť menšiu veľkosť, aby sa tam nemnožilo príliš veľa parazitov.

Akým ďalším spôsobom môžeme chrániť včely?

Ako spoločnosť by sme mali znižovať chemickú záťaž, najmä použitie pesticídov, a zmenšovať rozlohu polí. Na Slovensku majú naše polia aj viac ako 150 hektárov. Aj my vedci tlačíme na agrárny sektor, aby sa až tak nezväčšovala rozloha ornej pôdy a aby pestovatelia túto pôdu šetrili. V posledných rokoch začali vysádzať medzi blokmi ornej pôdy rastliny v podobe biopásov. K zmene došlo i vďaka rôznym legislatívam, ktoré sa snažia zastaviť pokles biodiverzity.

Okrem toho tiež podporujte ďalších ľudí, ktorí sa vo voľnom čase venujú ochrane biodiverzity alebo obnove prírody – organizácie či dobrovoľníkov –, napríklad odvedením dvoch percent dane alebo zapájaním sa do rôznych ekologických brigád. Môžete tiež menej kosiť, napríklad veľkú plochu pokoste po častiach – nechajte kvety najskôr dokvitnúť, aby ich mal hmyz stále k dispozícii. Takisto môžete vysádzať rôzne rastliny produkujúce nektár – levandule, materine dúšky či rozmaríny –, ktoré prinášajú nielen všestranné využitie, ale aj potravu pre hmyz.

Novej inváznej včele z východnej Ázie na Slovensku nič nekonkuruje

Len prednedávnom vyčíňal v Žilinskom kraji mor včiel. Dá sa mu nejakým spôsobom zabrániť?

Proti moru včiel, ale aj iným ochoreniam vo všeobecnosti dokážu včelári včas zasiahnuť prostredníctvom rôznych prípravkov. Tu je dôležité, aby sa nákaza nešírila ďalej. Včelári by preto mali v danom regióne medzi sebou komunikovať, aby sa navzájom upozornili na podobné komplikácie. Dôležité sú preto dostatočne funkčné regionálne včelárske združenia.

Skúmate najmä včely samotárky. Najväčšou samotárskou včelou je drevár fialový, ktorý je navyše veľmi vzácny. Kde sa najčastejšie vyskytuje?

Ide o pôsobivú fialovú včelu s modrofialovými krídlami, ktorá je chráneným druhom. Prirodzene obýva veľké dutiny suchých stromov. Vyskytuje sa aj v okolí ľudských sídel, napríklad v altánkoch či drevených domčekoch, kde sa usádza v rôznych otvoroch. V súčasnosti je táto včela oveľa bežnejšia, pretože jej prospieva teplo.

Minulý rok ste objavili nový druh inváznej včely z Ázie. Čím je špecifická?

Zatiaľ nemá slovenský názov, iba oficiálny latinský Megachile sculpturalis. Pochádza z východnej Ázie a zatiaľ na Slovensku nemá konkurentov. Hniezdi rovnakým spôsobom ako včely samotárky, teda v kmeňoch či dutinách stromov. Nerešpektuje však hmyz, ktorý sa v týchto dutinách zahniezdil pred ňou, jednoducho ho zničí – vyhrabe a spraví si svoje hniezdo.

Predstavuje pre naše včely priame nebezpečenstvo?

Zatiaľ nie, no ide o nepôvodný druh, ktorý obmedzuje životaschopnosť našich druhov hmyzu tým, že im zničí domov.

Včely tvoria takmer polovicu potravy sršňa ázijského

Máme na Slovensku invázne druhy hmyzu, ktoré sú pre naše včely oveľa nebezpečnejšie?

Najznámejším je asi sršeň ázijský, ktorého sme minulú jeseň objavili pri Palárikove. Hniezdo sme úspešne zničili, avšak neviem povedať, či sa nám podarilo zabrániť šíreniu tohto druhu, znovu sa objaví až koncom leta. Sršeň ázijský loví práve lietajúci hmyz, pričom včely môžu predstavovať až 40 percent jeho celkovej potravy. Jedno sršnie hniezdo dokáže zničiť aj niekoľko včelstiev.

Sršeň ázijský sa na Slovensku začal vyskytovať v októbri minulého roka. Zaznamenali ste po jeho objavení úbytok včiel?

Nateraz nie, keďže nám k tomu ešte chýbajú údaje. Kolegovia skúmali premenlivosť početnosti niektorých druhov hmyzu za posledné desaťročia a zistili, že počet druhov hmyzu je zhruba rovnaký, avšak k nám prichádzajú nepôvodné druhy z južnej Európy a zároveň vymierajú chladnomilné druhy. Vďaka tomu sa síce zvyšuje druhová rozmanitosť, klesá však početnosť daného hmyzu.

Na Slovensko prichádzajú nepôvodné druhy včiel z južnej Európy a zároveň vymierajú chladnomilné druhy včiel.

Minulý rok ste sa stali predsedom Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV. Čo je náplňou vašej práce?

Ide o združenie odborníkov, ale aj laických záujemcov o hmyz. Entomológia má dlhodobo klesajúci trend, Československo bolo kedysi entomologickou veľmocou sveta, avšak posledných 20-30 rokov pozorujeme, že mladšie generácie nemajú až taký záujem o hmyz. Nádejou je nová generácia ľudí, ktorým nie je príroda až taká ľahostajná a ktorí ju chcú chrániť. Mojou víziou je zvrátiť trend poklesu odborníkov na hmyz na našom území, pretože bez nich sa v ochrane prírody ďalej nepohneme.

Napríklad na Slovensku máme viac ako 600 druhov včiel a radi by sme mali nejaký prehľad o tom, ako žijú, aké majú nároky a čo môžeme spraviť pre ich ochranu. Musíme mať preto k dispozícii odborníkov, ktorí ich vedia rozoznať a poznajú ich život. Momentálne máme veľmi málo odborníkov na hmyz, samotárskym včelám sa na Slovensku venujú ľudia, ktorých spočítame na prstoch jednej ruky. Pokiaľ má niekto napríklad záľubu čo i len vo fotení hmyzu, bolo by dobré, ak by tento hmyz identifikoval. Môže na to využiť občiansku vedu, napríklad fotografie nahrať na iNaturalist, vďaka čomu bude budovať databázu živočíchov na Slovensku, a tak rozšíri obzory ostatných entomológov.

(RR)