Tropické cyklóny patria k najsilnejším a najničivejším búrkam na planéte. Nová vedecká štúdia hovorí, že je to len začiatok.
Ilustračné foto: Karibské pobrežie sužované tropickou búrkou. Zdroj: iStockphoto.com
Ešte nedávno sa niektoré tvrdenia o vplyve „otepľovania“ na hurikány či všeobecne cyklóny považovali za špekulatívne, prípadne rýdzo teoretické. V posledných 64 rokoch (1955 – 2019) však v oblasti subtropického Atlantiku v okolí Bermúd maximálna rýchlosť vetra stúpla viac ako dvojnásobne, a to z 56 km/h na 117 km/h. Zodpovedá to priemernému zvýšeniu maximálnej rýchlosti o takmer 10 km/h za každých desať rokov.
Potrebujú teplé more
Podľa miesta vzniku tropické cyklóny rozdeľujeme na tajfúny (v Tichom oceáne), cyklóny (Indický oceán) alebo hurikány (Atlantický oceán). Mimo tropickej zóny môžu vznikať takzvané medikány, búrky s vlastnosťami cyklónu v oblasti Stredozemného mora.
Hurikán Florence (2018) nad Atlantikom. Zdroj: iStockphoto.com
Tieto atmosférické útvary charakterizuje oblasť nízkeho tlaku vzduchu (takzvané oko). Okolo nej dochádza vďaka rotácii Zeme a Coriolisovej sile k cirkulácii okolitého vzduchu, ktorý má vysokú rýchlosť a vlhkosť. Presné podmienky a okolnosti, pri ktorých cyklóny vnikajú, zatiaľ nepoznáme. Jedným zo základných predpokladov je však minimálna teplota povrchovej vody oceánu 26,5 °C najmenej do hĺbky 50 metrov.
Už dávnejšie vedci uvažovali, že vznik silnejších cyklónov môže byť následok otepľovania oceánov. Teplejšia voda totiž dodáva viac energie vyparovaniu vody a následne intenzívnejším dažďom v priebehu búrky. Ďalšia z vlastností, ktorá definuje silu búrky, je dosiahnutie maximálnej rýchlosti vetra v priebehu jej existencie. Podľa nej klasifikujeme cyklóny podľa piatich stupňov tzv. Saffir-Simpsonovej stupnice.
Najsilnejšia piata škála stupnice znamená, že rýchlosť trvalého vetra prekročí 252 km/h (v nárazoch to môže byť aj viac). Stanovenie intenzity cyklónov nemá iba teoretický význam, ale je dôležitý aj z praktického hľadiska, pretože približne iba 5 percent najsilnejších búrok spôsobuje až 95 percent škôd.
Ilustračné foto: 5 percent najsilnejších búrok spôsobuje až 95 percent škôd Zdroj: iStockphoto.com
Čakajú nás ťažké časy?
Najnovšia štúdia tímu vedeného Samanthou Hallamovou z Národného oceánografického centra v britskom Southamptone ukazuje, že počas hurikánov sa v dlhodobom horizonte skutočne zvyšuje maximálna rýchlosť vetra. Za posledné polstoročie vedci zmerali, že rýchlosť vetra sa každých 10 rokov zvyšuje o 10 km/h.
Rovnako ako aj v iných oblastiach planéty teplota oceánu stúpla od augusta až do októbra v priemere o 1,1 °C, čo predstavuje prísun dodatočnej energie nielen pri vzniku, ale aj počas samotného priebehu hurikánu nad oceánom. Vedci tiež ukázali, že teplota vody do hĺbky 50 metrov je lepším indikátorom intenzity hurikánu, než keď sa berie do úvahy len povrchová teplota oceánu. Výsledky tejto práce bude možné použiť tiež na presnejšie predpovede intenzity hurikánov v budúcnosti aj v iných oblastiach Atlantiku.
Výsledky štúdia vplyvu teplejšieho podnebia na výskyt a vlastnosti tropických cyklónov doteraz ukázali nárast miery poškodenia pobreží a objemu zrážok počas búrok, spomaľovanie ich pohybu pravdepodobne následkom celkovej zmeny cirkulačných pomerov v atmosfére a takisto aj štatisticky významný nárast globálneho výskytu silných hurikánov s kategóriou 3 a vyššou.
Zdroj: IOP Science
