Staré banské diela si zasluhujú našu pozornosť a najmä ochranu. Roky sme sa k nim správali neúctivo, neuvedomujúc si ich špecifickú historickú výnimočnosť a potenciál zážitkovej turistiky. Aj to bolo dôvodom pre výstavu jedinečných fotografií Alberta Russa z prostredia starých banských diel, na ktorú pozýva Ústav vied o Zemi SAV v rámci predĺženého Týždňa vedy a techniky na Slovensku.
„Pochádzam z Bratislavy. Odmalička som sa zaujímal o prírodu, živú i neživú, v neskoršom období som prejavil nadšenie aj o umenie a fotografiu. Môj záujem o prírodné vedy bol do značnej miery ovplyvnený a podporený rodičmi (Katarína Poláková & Gustáv Russ)“, hovorí Albert Russ, autor výstavy Skrytá krása podzemia, ktorý zároveň pôsobí ako výskumný pracovník a analytický chemik vo Výskumnom ústave papiera a celulózy, a. s.
Skrytá krása podzemia
Sériu jedinečných fotografií z prostredia starých banských diel si môžete pozrieť v priestoroch vestibulu jedálne SAV na bratislavskej Patrónke. Zorganizovali ju pre Vás Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a Centrum vedecko-technických informácií SR v rámci doznievajúceho Týždňa vedy a techniky na Slovensku. Verejnosti bude prístupná od 21. novembra 2016.
„V rámci prírody ma fascinovala najmä oblasť mineralógie a geológie. Zo začiatku sa mi amatérsky podarilo navštíviť zopár starých baní, kde bolo možné minerály hľadať. Prvá opustená baňa, ktorú som ,preskúmal‘ bola Nová Alexander štôlňa v Pezinku. Po počiatočných obavách zvedavosť nakoniec zvíťazila. Štôlňa je známa tým, že sa v nej nachádzajú jedny z najkrajších vzoriek minerálu kermezit na svete. Mňa však, oveľa viac zaujali čudesné plesne, strašidelné priestory s vypadanou drevenou výstužou, nezmyselne úzke a vysoké ľadové stalagmity neďaleko od ústia štôlne. Postupne som si uvedomil, že opustené bane poskytujú rozmanité výjavy a pohľady, ktoré sú často oveľa zaujímavejšie ako samotné minerály, vďaka ktorým sú tieto bane primárne známe. Mojim najobľúbenejším ,fotoateliérom’ sa však stala Banská Štiavnica a jej okolie. Logickým zavŕšením prvej etapy potuliek s fotoaparátom preto bolo vydanie obrazovej publikácie Štiavnica mountains v roku 2012“, hovorí o svojej motivácii autor výstavy a dodáva, že „pestrosť detailov, ako aj samotných podzemných priestorov priam predurčuje na fotografický zásah. A vždy je to aj jedinečná a neopakovateľná technická výzva, ako zvečniť čo najkvalitnejšie a s umeleckou výpoveďou tieto skryté krásy podzemia.“
Bohatstvo sa nachádza pod povrchom
Montanistika – v širšom slova zmysle je náukou o baníctve. V súčasnosti je to najmä prieskum a dokumentácia starých banských diel. 
Štúdium zožltnutých archívnych máp banských priestorov, dokumentácia zvyškov obdivuhodného technického umu a vynaliezavosti našich predchodcov. Slovensko, vďaka veľmi pestrej geologickej stavbe, malo mimoriadne bohatú banícku históriu. Tu sa vytváralo v stredoveku drahokovové a medené bohatstvo Uhorska, aj celej Európy. Do dnešných dní sa toto bohatstvo zachovalo nielen na povrchu v podobe nádherných bývalých centier ťažby, spracovania, alebo obchodu s kovmi – Banskej Štiavnice, Kremnice, Banskej Bystrice, Dobšinej, Rožňavy, Gelnice a iných banských miest, ale najmä v podzemí.
Desiatky, ba stovky kilometrov banských štôlní sú dnes prístupné skúmaniu len čiastočne. Veľa z nich je zavalených, nedýchateľných, zatopených. Ale stále ich na znovuobjavovanie ostáva dosť. Baňa, ak sú vhodné podmienky, starobou krásnie. Steny predtým zaprášené ťažbou a očadené dymom postupne odhalia skrytú krásu okolitých hornín, nevyťažených minerálnych žíl, puklín, zlomov. Práchnivé drevo získa svoju patinu, plesne na dreve a stenách sú umeleckým ateliérom, efektnejším ako povestné Saudkove pozadia. Hrdzavé železo výstuží, zo zvyškov ťažobných, dopravných a vzduchotechnických zariadení sa stáva originálnou fotokulisou. Voda je znovu číra, námornícky modrá alebo aj neuveriteľne inak sfarbená.
Podľa veku, alebo spôsobu ťažby sú banské priestory mimoriadne rôznorodé. Od útlych kresaníc, ktoré starí haviari namáhavo vysekávali kladivkom a želiezkom (dodnes v prekríženej polohe celosvetový symbol baníctva), až po bludisko siení, kaverien a prekopov, keď sa za pomoci ohňa, neskôr pušného prachu a dynamitu ťažili rozvetvené rudné žily a žilníky. Významným a pre dokumentáciu vizuálne atraktívnym objektom je aj takzvaná sekundárna výplň bane. Po skončení ťažby nastáva obdobie nerušeného kľudu. V miestach priesaku puklinových vôd a špecifickej vzdušnej vlhkosti sa voľné priestory rýchlo začínajú pokrývať sekundárnymi minerálmi, kryštalizujúcimi z vodných roztokov obohatených o minerálne zložky, ktoré sa v bani vyskytujú.
Krehká a pominuteľná krása
Rudné bane (až na výnimky) nie sú v rozpustných vápencoch ako jaskyne, ale v nekrasových kryštalických a vulkanických horninách. 
Tie tiež obsahujú vápnik, preto aj tu sa steny bane v menšej miere pokrývajú sintrovými nátekmi, kaskádami, stalaktitmi, stalagmitmi skoro ako v klasickej jaskyni. Niekde vzniká aj zriedkavejší kríčkovitý aragonit, v jazierkach drobné okrúhle jaskynné perly. Zo sulfidov (napr. pyritu) v minerálnych žilách sa uvoľňuje železo sfarbujúce steny do desiatok odtieňov žltej a červenej, vytvára aj pitoreskné tvary kvapľov. Zo síranov kryštalizujú tenučké a krehké ihlice epsomitu, drúzy sklovite priezračného sadrovca, zelené melanterity, halotrichity. Všetko je to našťastie veľmi krehká a na bežnom vzduchu a vlhkosti časom pominuteľná krása, preto len výnimočne láka zberateľov minerálov. O štruktúrnej rozmanitosti ľadových útvarov vo vstupných, v zime studených častiach baní tá pominuteľnosť platí doslova. Pre fotografa je to však eldorádo.
Samozrejme, aj mineralógovia si prídu na svoje, rôznorodosť chemických kombinácií prvkov v sekundárnych mineráloch je veľká. V pezinských baniach sú to napríklad svetovo unikátne kovovo tmavočervené lúčovité agregáty kermezitu, červenohnedý schafarzikit, biele sklovité vločky branholzitu, smaragdovo zelené kryštáliky goldmanitu. V okolí Ľubietovej má Slovensko svetové prvenstvo v prvoopise fosforečnanu medi – libethenitu a arzeničnanu medi – euchroitu.
Staré banské diela si zasluhujú našu pozornosť a najmä ochranu. Roky sme sa k nim správali veľmi neúctivo, macošsky, neuvedomujúc si ich špecifickú historickú výnimočnosť a potenciál zážitkovej turistiky. Práve nadšenci montanistiky môžu prispieť k nevšednej propagácii technickej vynaliezavosti našich predchodcov, ktorí túto krásu tvorili stáročia v pote tváre a ohrození života. Aj vďaka úsiliu montanistov, ale aj členov historických banských cechov a spolkov sa postupne otvárajú tajomné štôlne a banské náučné cesty nielen v Banskej Štiavnici, ale aj v Hodruši, Starých Horách, Španej Doline, Pezinku, Modre, Smolníku, Gelnici, či dubnícke opálové bane v Slanských vrchoch.
Autor: Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV
Foto: Albert Russ, autor výstavy Skrytá krása podzemia