Motýle prechádzajú počas života zložitým vývojovým cyklom – metamorfózou.
Zdroj: iStockphoto.com
Motýle naoko vyzerajú ako veľmi krehké stvorenia, ktoré sa začnú od strachu trepať, ak prerušíte ich kvetinovú hostinu. No skrýva sa v nich omnoho viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Motýle prechádzajú zložitým vývojovým cyklom – metamorfózou.
Životná premena motýľov
Motýle sú dospelým lietajúcim štádiom hmyzu, ktorý patrí do radu Lepidoptera. Slovo Lepidoptera v gréčtine znamená šupinaté krídla. Toto pomenovanie sa motýľom dokonale hodí, pretože ich krídla sú pokryté tisíckami drobných šupín prekrývajúcich sa v radoch. Šupiny, ktoré sú usporiadané do farebných vzorov jedinečných pre každý druh, sú to, čo motýľovi dáva jeho krásu. Do tohto radu patria aj mole.
- Motýle delíme na dve základné skupiny – nočné a denné.
- Na celom svete jestvuje okolo 19 000 druhov motýľov.
- Farba krídel vzniká z precíznych kombinácií kryštálikov z molekúl chitínu – gyroidov.
- Najmenším denným motýľom je trpasličí juhoafrický modráčik, ktorý dorastá do veľkosti 1,4 centimetra.
- Na Slovensku žije zhruba 3 500 druhov motýľov.
Ako dlho trvá, kým sa húsenica zmení na motýľa?
Húsenica, raná forma motýľa, sa celé dni živí listami rastlín a neprestajne rastie, až kým nedosiahne určitú veľkosť. V tomto bode telo uvoľní zvliekací hormón ekdyzón. Vonkajšia kostra húsenice totiž nerastie, preto ju niekoľko ráz počas rastu musí zvliecť.
Aj keď sa mení, zostáva húsenicou vplyvom ďalšej skupiny hormónov, ktoré jej bránia vo vývoji akýchkoľvek vlastností podobných motýľovi. Po ukončení rastu sa húsenica prichytí na konárik a zakuklí sa. Táto metamorfóza z húsenice na motýľa je všeobecne známa ako kukla. Je to čas rastu a najväčších zmien. Kukla je zvyčajne zelenej alebo hnedej farby, aby splývala s prostredím.
Táto fáza životného cyklu hmyzu môže trvať niekoľko týždňov až dva roky. Rozdiel v časovom období závisí od konkrétneho druhu motýľa.
Perlovce striebristopásové na lúčnych kvetoch. Zdroj: iStockphoto.com
Čarovné zmeny vnútri
Kukla húsenice je ako tvrdený spací vak vytvorený z jej vlastného tela. Kukly visia dole hlavou na konáriku alebo liste. Niektoré húsenice motýľov majú v ústach špeciálne žľazy, ktorými uvoľňujú lepkavú hodvábnu látku, aby zabezpečili kukly na mieste. Vnútri tvrdého obalu sa dejú neskutočné zmeny, niektoré bunky zanikajú, iné vznikajú. Pod hormonálnym pôsobením sa postupne formujú krídla, oči a ďalšie časti tela.
Z toho, čo kedysi bol dlhý suchozemský tvor, sa nakoniec stane jemný motýľ s trepotajúcimi sa krídlami, ktoré môžu mať rozpätie až 27 centimetrov.
Ako sa dostane z kukly von?
Ďalší hormonálne riadený proces – vynorenie motýľa z obalu – nie je taký jednoduchý. Keď sa vytvorí celý motýľ, uvoľní hormóny, ktoré zmäkčia tvrdý obal a pomáhajú mu v pohybe. Obal sa často spriehľadní a umožní nám vidieť novovytvoreného tvora vnútri.
Keď obaly zmäknú, motýľ ich začne otvárať. Robí to vdychovaním vzduchu a rozťahovaním krídel. Potom pretlačí nohy a vylezie von. Nejaký čas ešte visí, kým mu uschnú krídla a bude ich vedieť roztiahnuť.
Ako dlho motýle žijú?
Hoci ich možno nájsť po celom svete, motýle majú pominuteľný život. Väčšina z nich nežije dlhšie ako tri až štyri týždne. Dĺžka života sa však líši od druhu k druhu. V roku 2009 vedci vykonali rozsiahlu štúdiu a zistili, že niektoré prežívajú takmer rok.
Motýle sa živia nektárom z kvetov, peľom a živicou zo stromov.
Babôčka smradľavá opeľuje lantanu. Zdroj: iStockphoto.com
Môže dôjsť k metamorfóze vo vesmíre?
V roku 2009 NASA vypustila na obežnú dráhu niekoľko húseníc a sledovala, ako sa vyvíjajú v prostredí mikrogravitácie. Mikrogravitácia vytvára takmer beztiažové podmienky, a napriek tomu tím pozoroval metamorfózu babôčky smradľavej a babôčky bodliakovej vo vesmíre.
Zaujímavosťou bolo, že krídla babôčky zvyčajne schnú po vyslobodení z obalu tri až šesť minút, no na obežnej dráhe to trvalo asi 15 minút.
Cítia motýle chuť?
Hoci motýle nemôžu žuť a vychutnávať jedlo, stále dokážu cítiť, čo konzumujú. Zatiaľ čo u ľudí sú všetky chuťové poháriky ústach, motýle ich majú na krídlach, koncoch nôh, tykadlách aj na cuciaku.
Chemoreceptory prepojené s neurónmi dokážu registrovať molekuly. Vedci, ktorí ich študujú, vysvetľujú, že receptory detegujú nielen sladkosť, ale zároveň im pomáhajú rozlišovať medzi živinami a nepotrebnými alebo toxickými látkami. Dokážu cítiť horkú, kyslú aj slanú chuť. Keďže nemajú zuby, pijú iba tekutiny vo forme nektáru, rastlinných a ovocných štiav.
Motýle na vlhkej pôde. Zdroj: iStockphoto.com
Páči sa im bahno
Motýle zvláštne priťahuje bahno. Toto správanie (angl. puddling) sa väčšinou vyskytuje pri samcoch motýľov najmä v tropických oblastiach. Samce sa zhromažďujú v kalužiach, pretože sú skvelým zdrojom minerálov, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé spermie. Živiny sa prenášajú na samice počas párenia a pomáhajú zlepšiť životaschopnosť vajíčok.
Jedným zvlášť dôležitým minerálom je sodík. Keďže rastlinný nektár ho má nedostatok, veľa hmyzu živiaceho sa rastlinami často trpí jeho nedostatkom. To je dôvod, prečo veľa motýľov priťahuje pot, trus alebo dokonca zdochliny.
Zdroj: Infovekacik, NASA, ScienceABC, Sciencefocus, Stiefel, SOPSR
