Len prednedávnom v tejto lokalite zahniezdil nový vtáčí druh na Slovensku ibisovec hnedý.
Začína sa oprava hrádzí a rekonštrukcia prírodného kanála NPR Senianske rybníky. Zdroj: SOS/BirdLife
V auguste sa v rámci projektu LIFE IPORSEN začína záverečná fáza dlho plánovanej opravy hrádzí a rekonštrukcia prívodného kanála Národnej prírodnej rezervácie Senianske rybníky, kde len pred mesiacom po prvý raz zahniezdil celkom nový vtáčí druh na Slovensku ibisovec hnedý.
„V súvislosti s opravou južnej a západnej hrádze NPR Senianske rybníky došlo k odovzdaniu staveniska dodávateľom, ktorí tam už začali prípravné práce. Aktuálne dochádza k vytyčovaniu konkrétnych miest v hrádzi, ktoré potrebujú opravu, nasledovať bude nutný výrub drevín a potom sa začnú konkrétne stavebné práce a čistenie kanála,“ povedala pre portál VEDA NA DOSAH Zuzana Lackovičová z SOS/BirdLife Slovensko.
Ochranári veria, že aj vďaka opatreniam, ktoré zavádzajú, sa ibisovcom na tomto území zapáči a vrátia sa na Slovensko aj o rok. „Po dokončení spomínaných prác bude v CHVÚ (chránenom vtáčom území, pozn. red.) Senianske rybníky vďaka projektu zlepšený vodný režim na rozlohe vyše tisíc hektárov mokradí,“ dodal ornitológ a manažér projektu LIFE IPORSEN Matej Repel.
Začínajú až po období hniezdenia
Práce ochranári naplánovali až po období hniezdenia, ktoré je, čo sa vyrušovania vtáctva týka, najkritickejšie. „Teraz už mnohé druhy vtákov nie sú viazané na svoje hniezdiská či hniezdne kolónie a pohybujú sa v závislosti od dostupnosti potravy, niektoré druhy dokonca už migrujú na zimoviská, takže práce sa už môžu začať,“ ozrejmila Lackovičová.
Pozrite si
Vtáky pohybujúce sa aktuálne v CHVÚ si podľa nej dokážu na monotónny zvuk stavebných strojov časom i zvyknúť a postupne ho akceptujú, prípadne sa dočasne presunú do častí menej exponovaných hluku zo stavebnej činnosti. „Vzhľadom na to, že ide o krátkodobý negatívny vplyv, nepredpokladáme, že negatívne ovplyvní lokálne populácie,“ doplnila Lackovičová.
Navýšenie západnej hrádze a rozsiahla oprava
Oprava územia spočíva v navýšení západnej hrádze NPR Senianske rybníky a v oprave poškodených miest na južnej hrádzi. Na západnej hrádzi je navrhovaná oprava v celkovej dĺžke 260 metrov, na južnej hrádzi oprava dohromady piatich poškodených miest. Obe hrádze slúžia na udržiavanie vody v NPR Senianske rybníky a kanál privádza vodu nielen do rezervácie, ale do celej rybničnej sústavy.
V rámci rekonštrukcie kanála dôjde k vyčisteniu prívodného kanála od nánosov a k oprave ľavobrežnej hrádze v miestach porušenia. Podľa Lackovičovej sa vďaka týmto úpravám zlepší vodozádržná schopnosť krajiny, uchráni sa okolitá poľnohospodárska pôda pred nežiaducim zaplavovaním cez poškodené hrádze, zabráni sa strate vody z mokradí a zvýši sa množstvo akumulovanej vody na území, čo bude mať pozitívny vplyv napríklad na druhy, ako je bučiak veľký, šabliarka modronohá, čorík bahenný či žeriav popolavý.
V NPR Senianske rybníky sa vyskytuje aj žeriav popolavý. Zdroj: SOS/BirdLife
Udržiavaná pastva a obnova plytkých mokradí poteší zasa ibisovca, pre ktorého predstavujú dôležitý potravný biotop.
Práce sú naplánované na august až október tohto roka. Ich dokončenie v stanovenom termíne však závisí od počasia.
Na Slovensku ho nečakali
V júli sa s príchodom ibisovca hnedého do NPR Senianske rybníky rozšíril zoznam vtáčích druhov hniezdiacich na Slovensku na 234.
V našich končinách ho však ornitológovia vôbec nečakali, roky ho chodili pozorovať do maďarského Národného parku Hortobágyi alebo do delty Dunaja v Rumunsku. „Očakávali sme, že zoznam hniezdičov Slovenska sa môže rozšíriť ešte o niekoľko druhov, ale u ibisovca hnedého sme až takéto pozitívne očakávania nemali. Síce sa šíri v západnej Európe pre väčšiu rozlohu ryžových polí, no vo východnej Európe tendencie rozširovania areálu nie sú až také výrazné,“ uviedol ornitológ SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzoň.
V CHVÚ Senianske rybníky hniezdi už aj ibisovec hnedý. Zdroj: SOS/BirdLife
Na Slovensku sa doteraz vyskytoval len nepravidelne ako migrujúci vtáčí druh, hniezdiaci najmä v južných častiach Európy, v Afrike a Austrálii. Najčastejšie ho pozorovali na východnom Slovensku a v oblastiach do 100 metrov n. m, len občas sa objavil aj v iných častiach Slovenska, na priehrade Liptovská Mara či na západe Slovenska, nikde však v minulosti nehniezdil.
V NPR Senianske rybníky zahniezdili dva páry ibisovcov hnedých, každý s troma mláďatami. Podľa Lackovičovej si tam našli svoje miesto zrejme i preto, lebo charakter tejto oblasti veľmi pripomína hniezdiská v Maďarsku či Rumunsku, majú tam vhodné podmienky aj dostatok potravných zdrojov v okolí.
Okrem toho môže s ich hniezdením u nás podľa odborníkov súvisieť aj zmena klímy, ktorá posúva hranice rozšírenia druhov na sever. „To, či sa k nám vrátia aj o rok, bude závisieť okrem iného aj od aktuálneho stavu mokradí v NPR Senianske rybníky. Práve úprava hrádzí a prívodného kanála by mala stav tohto biotopu zlepšiť,“ uviedla Lackovičová.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov patrí ibisovec hnedý medzi najmenej ohrozené druhy. Hoci trend jeho celkovej populácie je klesajúci, trend európskej populácie, naopak, stúpa.
Ornitologická lokalita európskeho významu
Senianske rybníky sú vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu a predstavujú jednu z najvýznamnejších ornitologických lokalít v strednej Európe.
Nachádzajú sa v geomorfologickej časti Východoslovenskej roviny zvanej Senianska mokraď a rozprestierajúcej sa v trojuholníku tvorenom obcami Drahňov, Závadka a Kristy na pravom brehu Čiernej vody, nad jej sútokom s Laborcom.
Kŕdeľ brehárov čiernochvostých v NPR Senianske rybníky. Zdroj: SOS/BirdLife
Veľká časť mokrade bola po celé veky na jar a pri povodniach zaplavovaná, takže jej povrch tvoria od konca treťohôr do súčasnosti ukladané sedimenty. Menšie časti Senianskej mokrade vypĺňali zasa močiarne usadeniny a slatiny. Veľká plocha mokrade preto zostala neosídlená, prevládali na nej kyslé lúky a pasienky.
Preliačina vznikla poklesávaním zemského povrchu, podobne ako vznikla geologická depresia dnes zaplavená vodami Zemplínskej šíravy. Nadmorská výška celej Senianskej mokrade sa pohybuje v rozmedzí od 97 do 106 metrov.
Odjakživa priťahovala rôzne druhy vtákov
Senianska mokraď odpradávna priťahovala nespočetné množstvá rôznych druhov vodných a pri vode žijúcich vtákov, ktoré tu sčasti hniezdili a sčasti odpočívali počas migračných preletov cez hrebene Karpát.
Na jej význam upozornili členovia poľovníckeho spolku gr. Alexandra Sztáraya v období medzi svetovými vojnami.
Po roku 1940 sa stal zanieteným propagátorom a realizátorom myšlienky vytvorenia senianskej vtáčej rezervácie významný ornitológ Oskár Ferianc z Bratislavy. Po vojne na lokalitu sústredil záujem odborníkov a ako profesor Univerzity Komenského tu každoročne organizoval výskumy so študentmi, ktorých výsledky zhrnul do svojej odbornej publikácie.
Aktuálne bolo podľa zástupcov SOS/BirdLife Slovensko v CHVÚ Senianske rybníky zaznamenaných 295 druhov vtákov, pričom 135 z nich v lokalite aj hniezdi.
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko, Wikipedia (1,2)
