Zaujímavú expedíciu mali možnosť absolvovať doc. Mgr. Michal Gallay, PhD. a Mgr. Jozef Šupinský z Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ). Boli súčasťou sedemčlenného vedeckého tímu expedície v juhofrancúzskej oblasti Ariège, do jaskyne Gouffre Georges nachádzajúcej sa v masíve vrchu Mont Beas (1 903 m. n. m) v severných Pyrenejách.
Expedícia sa konala začiatkom augusta 2018 pod vedením prof. Erica Ferré zo Southern Illinois University v USA. Získala podporu ôsmych skúsených jaskyniarov francúzskeho klubu Spéléo Club du Haut Sabarthez so sídlom v Tarascon sur Ariège. Dôsledne ju sledovali i miestne francúzske denníky La Depeche du Midi a L’Ariègeois. Podľa vyjadrení doc. Gallaya sú Pyreneje z geologického hľadiska záhadným pohorím, v ktorom štandardne akceptované modely vrásnenia a súvisiaci únik hornín zo zemského plášťa nahor úplne nekorešpondujú. A práve tektoniku a formovanie hornín na hranici zemskej kôry a plášťa dlhodobo študuje profesor Eric Ferré. Ten už v lete 2017 oslovil tím geológov z Francúzska a tím na Ústave geografie PF UPJŠ v Košiciach s cieľom podrobne zmapovať orientáciu a smery vrstiev, puklín, datovať vek hornín a získať podrobný 3D model jednej z vetiev tak rozsiahlej jaskyne akou je Gouffre Georges, ktorej sa u nás podobá jaskyňa Mesačný tieň v Západných Tatrách.
Gouffre Georges, dlhá niekoľko kilometrov, sa vytvorila na kontakte mramoru, ktorý podlieha rozpúšťaniu vodou a ultrabázických vyvretých hornín (presnejšie lherzolitu) pochádzajúcich z hĺbky niekoľkých desiatok až stoviek kilometrov. Jaskyňu výrazne formovala aj mechanická erózia vôd z topiacich sa ľadovcov, ktorá na konci ľadových dôb vnikala do podzemia a unášala množstvo materiálu zvonka. Popritom sa podzemné priestory zväčšovali aj opadávaním blokov mramoru zo stropu jaskyne a ich ďalším rozrušovaním a odnosom vodou.
„Intenzitu zvetrávania možno usúdiť na základe vypočítania objemu chýbajúcej horniny. Práve táto jaskyňa nám poskytla jedinečnú možnosť priamo sledovať uloženie týchto dvoch typov diametrálne odlišných hornín a tak zistiť spôsob ako došlo k premiešaniu mramoru a lherzolitu. Našou úlohou bolo realizovať laserové skenovanie v úseku dlhom približne 200 metrov s prevýšením 200 metrov. Postup cez jaskyňu si teda vyžadoval využitie lezeckej výbavy a zvládnutie opatrného prenosu laserového skenera a ďalšieho príslušenstva po teréne podobajúcemu sa obráteným tatranským štítom do vnútra zeme. Pre tento cieľ sme využili náš laserový skener Riegl VZ-1000, ktorý je vhodný práve do rozsiahlych jaskynných priestorov, pričom zaznamenáva nielen 3D body, ale aj škálovanú odrazivosť laserového žiarenia. To umožní odlíšiť rôzne typy hornín na jaskynnom povrchu. Skenovanie by nebolo možné bez prispôsobeného vybavenia, s čím nám pomohol náš kolega z ústavu, skúsený speleológ, doc. Zdenko Hochmuth. Rovnako tak sme s ním pred cestou do Francúzska absolvovali základnú lezeckú prípravu a skúšku pohybu v náročných priestoroch jaskyne Skalistý potok,“ uviedol doc. Mgr. Michal Gallay, PhD.
Môžeme konštatovať, že o pozvanie do zaujímavého medzinárodného kolektívu pod vedením profesora Ferré z USA, sa pričinili bohaté praktické skúsenosti a vedecké výsledky tímu ÚGE (skúsenosti s mapovaním náročných jaskynných priestorov jaskyne Domica a Silická ľadnica s využitím laserového skenovania pre modelovanie prietoku vody jaskyňou, resp. úbytku ľadu, skúsenosti zo skenovania mestskej zelene v Košiciach a Malej studenej doliny a iné). Primárnym cieľom expedície, je podľa doc. Mgr. Michala Gallayho, PhD. nielen publikovať dosiahnuté výsledky vo vedeckých časopisoch, ale tiež zaujať National Geographic Society pre finančnú podporu vedecko-populárnej expedície do juhofrancúzskej jaskyne Gouffre Georges aj v budúcnosti.
Expedícia bola financovaná z prostriedkov MŠVVaŠ SR v rámci projektu VEGA 1/0963/17: Dynamika krajiny vo vysokom rozlíšení. Laserový skener bol zadovážený v rámci budovania Univerzitného vedeckého parku TECHNICOM spolufinancovaného zo štrukturálnych fondov Európskej únie (ITMS: 26220220182, ITMS2014+: 313011D232).
Zdroj informácií a fotografií:
https://www.upjs.sk/prirodovedecka-fakulta/
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
