Zákon na ochranu tohto druhu je namieste aj podľa ekológa a aktivistu Erika Baláža.
Ilustračný obrázok Zdroj: iStockphoto.com
Od októbra je vo Veľkej Británii nezákonné poškodzovať miesta, kde sa rozmnožujú bobry európske. Anglická vláda týmto opatrením nadväzuje na právnu úpravu z júla tohto roku, vďaka ktorej by mali byť bobry chránené pred odchytom, zabitím, zranením a vyrušením.
Pred 400 rokmi v Anglicku lovili bobry až do ich vyhynutia, nedávno boli však v Británii opätovne vypustené do voľnej prírody. V Škótsku sa to udialo už v roku 2009, no štát ich začal chrániť až o desať rokov neskôr.
Legislatívny krok vedúci k zabezpečeniu ochrany bobra európskeho je podľa odborníkov významným momentom, ktorý prispeje k zotaveniu jeho populácie.
„V Anglicku sa staneme svedkami návratu tohto druhu na jeho prirodzené miesta,“ poznamenal britský ekológ a predseda mimorezortného orgánu Natural England Tony Juniper.
Organizácia, ktorú vedie, v súčasnosti úzko spolupracuje s vlastníkmi pôdy, ekológmi a ďalšími zainteresovanými stranami na praktických pokynoch, ktoré by bobrom zabezpečili prosperitu v pre nich vhodných biotopoch po boku ľudí žijúcich v krajine.
Nová právna úprava umožní zároveň orgánu Natural England udeľovať vlastníkom pôdy licencie na manažment voľne žijúcich živočíchov a kontrolu populácie bobra na miestach, kde má ich činnosť neželaný dosah.
Národný zväz farmárov (NFU) sa obáva, že bobry by svojou aktivitou mohli negatívne vplývať na poľnohospodársku pôdu. Zvieratá svojimi hrádzami zadržiavajú vodu v krajine, čo môže nielen vystupňovať zintenzívňujúce sa sucho, ale pôsobiť aj na životy ďalších pôvodných druhov živočíchov, ktorí sa pohybujú v blízkosti bobrích kolónií. Farmári preto apelujú na kompetentných, aby súčasne s čerstvo zavedenou legislatívou vypracovali plán na zvládnutie potenciálnych rizík, ktoré so sebou vypustenie bobrov do voľnej prírody prináša.
Stručne o bobrovi európskom
Bobor európsky (nazývaný aj bobor vodný či eurázijský, lat. Castor fiber) je jeden z dvoch druhov bobrov, ktoré zaraďujeme medzi bobrovité hlodavce. V minulosti obýval celú Palearktídu.
Vzhľad
Bobor európsky je najväčší európsky hlodavec gaštanovohnedej až tmavohnedej farby. Pri váhe 15 – 30 kilogramov narastie zhruba do dĺžky 75 – 100 centimetrov.
Štyridsaťcentimetrový chvost, pri koreni okrúhly a osrstený a na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, mu pri pohybe vo vode slúži ako kormidlo.
Telo má zavalité, v zadnej časti rozšírené. Charakteristické sú tiež krátke nohy s plávacími blanami medzi prstami, vďaka ktorým sa komfortne pohybuje vo vode. Pod hladinou vydrží až 20 minút.
Bobor. Zdroj: iStockphoto.com
Spôsob života
Bobrovi európskemu vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí mať dostatok takzvaných mäkkých drevín – vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda, v ktorej sa pohybuje, by mala byť dostatočne hlboká, aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno.
Bobor európsky žije v kolóniách, páry tohto druhu zostávajú spolu po celý život.
Dospelý jedinec pôsobí zvyčajne ťažkopádne a zavalito. Je aktívny i v zime, najmä večer a v noci. Ohrýza kmene do kužeľa, vďaka čomu dokáže zoťať aj pol metra hrubé stromy.
Bobry na kmeni spadnutého stromu. Zdroj. iStockphoto.com
Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom jazierku postaví veľkú kopu z hliny a vetiev – takzvaný bobrí hrad. Ten pozostáva zo suchých komôr, ktoré občas vyčnievajú nad hladinu vody až do výšky jeden a pol metra.
Podobné komory si bobor európsky buduje tiež na brehoch v lesnatej krajine. Východ jeho obydlia ústi vždy pod vodnú hladinu a priestranný brloh, ktorý mu slúži na odpočinok, býva položený vyššie. Je spravidla suchý a čistý, vystlaný rozžuvanými drobnými triesočkami. Bobor v ňom prespáva najdlhšiu časť zimy bez toho, aby teplota jeho tela výraznejšie klesla.
Okrem toho bobry budujú aj kanály a hrádze, pomocou ktorých zadržiavajú v krajine tečúcu vodu. Ich staviteľkami bývajú obvykle samičky, zatiaľ čo samčeky im prinášajú a podávajú materiál.
Bobor na Slovensku a kauza v okolí Trnávky
Výskyt bobra európskeho je v súčasnosti doložený asi na 11 a pol percentách územia Slovenska. Je to zákonom chránený druh.
Aj napriek tomu preleteli začiatkom leta Slovenskom správy o necitlivom zrušení bobrích hrádzí na rieke Trnávka, v ktorej sa počas júna začala postupne strácať voda.
Tok napokon celkom vyschol, čo spôsobilo úhyn viacerých druhov zákonom chránených rýb – pĺžov, jalcov, pleskáčov, nosáľov sťahovavých, červeníc, ostriežov, karasov, ale aj žiab, korýtok, obojživelníkov a ďalších. Zoológ Štátnej ochrany prírody SR nakoniec po posúdení situácie vydal povolenie na likvidáciu hrádzí.
Najprv ich rozoberali ručne, bobor si ich však stihol cez noc takmer kompletne opraviť, a tak prišla na rad ťažká technika. Pokiaľ by totiž podľa Tomáša Dobrovodského zo Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) zostali hrádze tak a naďalej by pokračovalo vybrežovanie, voda by sa do Trnávky nevrátila ani počas daždivého obdobia.
Pozrite si
Ochrana bobra európskeho sa podľa Dobrovodského slov veľmi preceňuje, keďže v našich končinách podľa neho nemá tento tvor de facto prirodzeného nepriateľa. Trnavskí rybári jeho postupné rozširovanie a premnožovanie vnímajú ako časovanú bombu, preto v lete kontaktovali aj Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), aby prehodnotilo neštandardný stupeň jeho ochrany.
„Len v okolí Trnavy na potokoch Parná, Blava, Trnávka či Gidra žije odhadom 30 – 50 bobrov, ktorých aktivity sa budú zrejme rozširovať a postupne spôsobia nové problémy. Máme za to, že prehnaná a nelogická ochrana jedného druhu časom poškodí rovnováhu v prírode a môže negatívne pôsobiť na ďalšie zvieratá,“ vyjadril sa Dobrovodský pre denník SME.
Ochranári majú však opačný názor. O sťahovaní bobra európskeho neuvažujú, naopak, vnímajú ho ako dôležitú súčasť krajiny Trnavského kraja, kde vytvára nové mokrade, a tak zlepšuje štruktúru tamojšieho biotopu.
Sťahovanie je na mieste, ak ohrozujú infraštruktúru
O bobroch, ich ochrane a sťahovaní sme sa rozprávali s ochranárom Erikom Balážom.
Bobor lezúci na hrádzu. Zdroj: iStockphoto.com
Za akých okolností by ste zvážili presťahovanie komunity bobrov inam?
Presťahovanie je na mieste, ak je ohrozená nejaká infraštruktúra, prípadne majetok ľudí. Nemyslím tým, samozrejme, zatopenú lúku, ale ak hrozí zatopenie dôležitej cesty, železnice, budov a podobne, môžu sa bobry premiestniť do inej lokality.
Ako rýchlo sa dokáže bobor adaptovať na nové prostredie?
Ak má vhodné podmienky, môže to byť relatívne rýchlo. Do roka si dokáže založiť rodinu a rozmnožovať sa. Trochu dlhšie bobrom trvá vytvorenie „bobrej krajiny“. Na to je potrebné vybudovať celú sústavu hrádzí, čo môže trvať aj viac ako 5 rokov.
Aký máte názor na legislatívnu ochranu bobra európskeho? Je podľa vás potrebná? Nemôže sa premnožiť?
Legislatíva je v poriadku. Bobry chráni, a pritom umožňuje robiť preventívne opatrenia na predchádzanie škodám. Bobor, samozrejme, má prirodzených nepriateľov. Lovia ich napríklad vlky a medvede a ich počet regulujú aj choroby.
Čo hovoríte na odstraňovanie bobrích hrádzí ťažkými mechanizmami? Je to na mieste? Nepoškodí to krajinu a rieku?
Odstraňovanie hrádzí by sa malo robiť len výnimočne, ak naozaj hrozia významné škody a aj vtedy je potrebné robiť to citlivo, napríklad mimo obdobia, keď sú mláďatá ešte malé.
Čo robí bobor, keď rieka, pri ktorej žije, uschne? Odsťahuje sa k druhej?
Bobor potrebuje vodu. Ak ju nemá, musí, samozrejme, odísť na iné miesto. Na Slovensku máme našťastie dostatok potokov, riek aj jazier, ktoré predstavujú pre bobra vhodné prostredie na život.
