Človek odpradávna zasahoval do prírodných procesov živočíšnej a rastlinnej invázie. Jeho zásluhou sa od 20. storočia v európskych mokradiach začali masívne udomácňovať exotické druhy zvierat. Tak sa aj v našej prírode rozšírili ondatry a nutrie, hlodavce, ktoré majú pôvod na americkom kontinente.
„Oranžovočervenými prednými rezákmi dokáže hlodať i pod vodou podobne ako bobor.“
Nutria vodná (Myocastor coypus) je na Slovensku invázny druh hlodavca prispôsobený životu vo vodnom prostredí. Jej prirodzeným domovom sú juhoamerické oblasti nachádzajúce sa južne od obratníka Kozorožca, od Tichého oceána po Atlantický. Už oddávna sa ľudia zaujímali o jej kožušinu, rovnako krásnu ako je bobria, s hustou, hladkou, svetlou alebo hnedou prachovou podsadou pod dlhými, lesklými a pomerne tvrdými chlpmi. Vzhľadom na túto vonkajšiu fyziognómiu bývala známa tiež pod pomenovaním čílsky alebo argentínsky bobor. V minulosti sa v kožušníctve využívali najmä brušné časti z nutrie.
Cenená kožušina
Do Európy nutriu doviezli začiatkom 20. storočia ako chovný druh na kožušinu a veľmi chutné mäso. Čoraz častejšie však unikali chované jedince do voľnej prírody. V posledných desaťročiach minulého storočia sa začala objavovať už aj na Slovensku. Napokon ju ešte v roku 1955 zámerne vysadili na dolnom toku Hrona v blízkosti Želiezoviec. Nutria sa úspešne adaptovala na život v prostredí močiarov, vodných nádrží, rybníkov a riek. V súčasnosti sa s ňou môžeme stretnúť pri vodných plochách, predovšetkým v nížinatom prostredí centrálnej oblasti Žitného ostrova. Naše klimatické podmienky jej však nie veľmi vyhovujú, pretože neznáša tuhé zimy. Napriek tomu, že jej ľahko môže omrznúť chvost, ktorý má iba riedko osrstený, žije tu a úspešne sa aj rozmnožuje.
Väčšia sestra ondatry
Nutria je omnoho väčšia než ondatra. Dosahuje hmotnosť desať až dvanásť kilogramov. Jej hlava vyzerá hranato, telo pôsobí značne zavalitým dojmom, najmä keď sa pohybuje po súši. Približne 30 až 45 cm dlhý silný chvost je v priereze okrúhly, nie zboku stlačený, aký ho má ondatra, či sploštený ako bobrí. V okolí nozdier a papule má charakteristickúbielosivú srsť, hmatové fúzy a pomerne malé oči. Fúzy pomáhajú nutrii vo vode lepšie vyhľadávať potravu. Typické pre nutriu sú jej oranžovočervené predné rezáky, dokáže nimi hlodať i pod vodou podobne ako bobor. Pri pohybe vo vode jej pomáhajú plávacie blany na zadných končatinách.
Teritoriálna zver
Nutrie žijú väčšinou v párochalebo v rodinách a pri vyšších stavoch populácie v kolóniách. Na brehoch vodných tokov a plôch si budujú jednoduchšie úkryty.Na rozdiel od bobra nevychádzajú vždy do vody. Ich chodby sú však dlhé až 15 a viac metrov. Každá rodina si prísne stráži svoje teritórium a vyháňa z neho cudzie jedince.Na vniknutie narušiteľa reaguje veľmi podráždene, útočí naň a snaží sa ho vyhnať z vlastného priestoru.Nutrie sa živia vodnými rastlinami alebo inými porastami v okolí vodných plôch. Kŕmia sa najmä vo večerných hodinách, prípadne v priebehu noci a v skorých ranných hodinách. Cez deň väčšinou odpočívajú v brlohoch a hniezdach. Vodné rastliny si vynášajú na plytčiny či na breh, kde ich požierajú. Pritom si potravu obratne pridŕžajú prednými končatinami a postupne si ju podávajú do ústnej dutiny. Väčšie množstvo jedincov dokáže spásť pobrežnú vegetáciu a rozhrabať brehy, čím prispieva k nežiaducej erózii, najmä na sypaných hrádzach. Nutrie u nás nie sú chránené.
Autor: Jozef Ferenec, člen Slovenského poľovníckeho zväzu
Foto: autor
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 6/2015).
Uverejnila: ZČ