Veľmi zjednodušene sa hovorí, že geológia je náuka o čase a tlaku. Ukazuje sa však, že činnosť človeka túto jednoduchú definíciu mení.
Konečný verdikt môže vyniesť len Medzinárodná komisia pre stratigrafiu, ktorá jediná má právo dať novému geologickému obdobiu pomenovanie.
Vedci tvrdia, že ľudia svojou činnosťou menia našu planétu takým spôsobom a do takej miery, že sa stávajú priam rozhodujúcou geologickou silou. V januárovom vydaní časopisu Science sa 22 vedcov z celého sveta zhodlo: Ľudská aktivita zanecháva na Zemi prenikavú a trvalú stopu. Skrátka, z človeka sa stáva najvýznamnejší geomorfologický činiteľ, dokonca silnejší než samotná príroda. A tak vzniká otázka, či nie je načase, aby sme oficiálne uznali, že žijeme v novej geologickej epoche.
Vedci sú za
V roku 1833 navrhol otec modernej geológie Charles Lyell slovo holocene (holocén, t. j. nové obdobie). Malo označovať najmladšie štvrtohory, geologickú epochu, v ktorej žijeme. Holocén zahŕňa približne posledných 12-tisíc rokov. Jeho hranica je viac-menej umelá, určuje ju vrstva v škandinávskych rašelinách, kde sa náhle mení flóra ľadovej doby na flóru zmiešaných lesov.
V priebehu holocénu sa človek postupne stával novou geologickou silou, čo si všimli aj vedci. Americký diplomat, právnik a prírodovedec George P. Marsh už v roku 1864 vo svojej knihe Človek a príroda upozornil, že človek svojou činnosťou mení zemský povrch.
Ruský geochemik Vladimír I. Vernadskij v roku 1926 hovoril o vzrastajúcej moci ľudstva, ktoré sa vymaňuje z biosféry a získava čoraz väčší vplyv na svoje prostredie.
S myšlienkou pomenovať novú geologickú epochu prišli začiatkom 60. rokov ruskí geológovia. Ich nápad však z rôznych príčin vyšumel dostratena. Termín antropocén navrhli v roku 2000 atmosféricky geochemik a držiteľ Nobelovej ceny Paul J. Crutzen a biológ Eugene F. Stoermer. V priebehu ďalších desiatich rokov sa o antropocéne viedli odborné diskusie, pričom myšlienku vyhlásiť novú geologickú epochu podporilo množstvo vedcov. Konečný verdikt môže vyniesť len Medzinárodná komisia pre stratigrafiu (International Commission on Stratigraphy, ICS), ktorá jediná má právo dať novému geologickému obdobiu pomenovanie. Pre potreby ICS už pracuje skupina niekoľkých desiatok geológov na formovaní odborného slovníka, výskumného rámca a zhŕňaní dôkazového materiálu.
Široký výber začiatku
Hoci vedci nemajú problém so zavedením pojmu antropocén, rozchádzajú sa v začiatku jeho datovania. Vplyv človeka ako geologického činiteľa sa dá totiž rozdeliť do troch etáp.
Autori: Pavol Prikryl, Dušan Hovorka
Foto: Pixabay, wikipédia, Tomáš Trstenský
Uverejnila: ZVČ
Viac informácií o pretváraní zemského povrchu človekom, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 6/2016), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.