Satelit EarthCARE podrobne skúma vplyv oblakov a aerosólov na zemskú klímu. Nové dáta zo satelitu aktuálne pomáhajú spresniť globálne meteorologické modely.
Umelecká vizualizácia satelitu EarthCARE. Zariadenie skúma vplyv oblačnosti a aerosólov na celkovú energetickú bilanciu Zeme. Zdroj: ESA/ATG medialab
Oblaky a aerosóly predstavujú veľkú výzvu pre súčasný výskum klímy. Aerosóly sú drobné pevné alebo kvapalné čiastočky rozptýlené vo vzduchu, napríklad dym či prach.
Častice v oblakoch aj samotné aerosóly odrážajú slnečné žiarenie a zároveň zadržiavajú teplo. Fungujú ako zrkadlo aj deka. Odrážajú slnečné lúče preč, no nepustia zemské teplo späť do vesmíru.
Vedci preto hľadali nástroj na lepšie pochopenie tohto ohrievania a ochladzovania atmosféry. Potrebovali presne zistiť, ako táto vrstva zrýchľuje či spomaľuje celkové globálne otepľovanie.
„Biely drak“ na obežnej dráhe
Riešenie priniesol európsko-japonský satelit EarthCARE. Odborníci mu dali prezývku Biely drak (japonsky Hakurju). Do vesmíru ho vyniesla raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX z Kalifornie 29. mája 2024. Zariadenie obieha Zem vo výške 393 kilometrov. Nízka obežná dráha umožňuje mimoriadne presné merania zemskej atmosféry.
Dostatok energie pre prístroje na palube Bieleho draka dodáva obrovský solárny panel s rozlohou 21 štvorcových metrov.
Satelit EarthCARE, nazývaný aj Biely drak, počas letu nad Európou na nízkej obežnej dráhe. Zdroj: ESA/ATG medialab
Rôzne prístroje pre dokonalý obraz
Satelit EarthCARE nesie na palube štyri špičkové vedecké prístroje. Tie pracujú spoločne a vytvárajú komplexný trojrozmerný obraz zemskej atmosféry.
Atmosférický lidar, teda laserový zameriavač, presne meria vertikálny profil aerosólov a tenkých oblakov.
Ďalší prístroj, oblačný radar, od japonskej agentúry JAXA preniká hlboko do samotnej oblačnosti. Poskytuje detailné informácie o štruktúre oblakov a rýchlosti padania dažďových kvapiek či snehových vločiek.
Multispektrálny snímač, ktorý funguje ako pokročilý fotoaparát, následne dodáva široký prehľad o celej pozorovanej oblasti.
Širokopásmový rádiometer, čo je špeciálny teplomer, nakoniec precízne meria, koľko slnečnej energie oblaky odrazia a koľko tepla planéta vyžiari.
Prelom v predpovediach počasia
Všetky prístroje primárne slúžia na skúmanie dlhodobých klimatických zmien. Satelit však okrem výskumu klímy aktuálne zlepšuje aj náš bežný život.
Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia začalo naplno využívať jeho údaje. Vedci vôbec po prvýkrát v histórii vložili 10. júna 2026 tieto vesmírne dáta do globálnych meteorologických modelov. Nové informácie o mrakoch tak pomáhajú včas predpovedať extrémne javy ako tajfúny, silné dažde či hroziace povodne.
Infografika zobrazuje proces vkladania radarových meraní z tajfúna Ragasa priamo do globálneho predpovedného modelu počasia. Zdroj: ESA
Presnejšie klimatické modely
Hlavný vedecký cieľ misie spočíva v spresnení globálnych klimatických modelov. Počítačové systémy sa doteraz spoliehali len na zjednodušené odhady o presnom správaní oblačnosti. Satelit im teraz dodáva presné hodnoty napríklad o množstve vody a veľkosti častíc v oblakoch.
Klíma sa otepľuje a modely potrebujú vedieť, ako na to mraky zareagujú. Prípadný úbytok oblačnosti by totiž prepustil viac slnka a planétu ešte viac zohrial. Zistenia z vesmíru tak odstránia nepresnosti a vytvoria oveľa spoľahlivejšie scenáre budúceho vývoja našej klímy.
Vedci napríklad vďaka satelitu vedia vypočítať vplyv oblakov na planetárnu energetickú bilanciu. Dokážu tak presne určiť, koľko slnečnej energie Zem prijme a koľko následne stratí.
Dáta nájdu úžitok aj v iných výskumoch
Odborníci navyše sprístupnili kompletné údaje z misie širokej vedeckej verejnosti. Prvú úroveň dát zverejnila Európska vesmírna agentúra (ESA) už v januári 2025. Druhú úroveň uvoľnila začiatkom decembra 2025. Odborníci z celého sveta tak môžu voľne dostupné informácie využívať pri vlastných rozmanitých výskumoch. Môžu tak napríklad skúmať, ako dym z požiarov mení klímu.
Satelit EarthCARE predstavuje obrovský vedecký skok v porozumení zemskej atmosféry. Cenné poznatky o oblakoch nám časom pomôžu lepšie reagovať na klimatickú krízu. Zároveň už dnes chránia životy vďaka presnejším varovaniam pred extrémnym počasím.
(KAM)
