Vtáčí spev má pozitívny vplyv na pohodu človeka. Podľa novej štúdie znie najpríjemnejšie spev druhov, ktoré majú pestrý repertoár.
Drozd čierny (Turdus merula). Zdroj: iStock/Sander Meertins
Vtáčí spev patrí medzi najpríjemnejšie zvuky prírody. Nie každý vták však spieva rovnako. Niektoré vtáčie hlasy na nás pôsobia upokojujúco, iné vnímame skôr ako rušivé. Prečo je to tak, zaujímalo aj vedcov z výskumného tímu pod vedením biologičky Nadine Kalbovej a biológa Christopha Randlera z Univerzity v Tübingene. O výskume informuje portál science.ORF.at.
Výsledky uverejnili v štúdii, publikovanej v odbornom časopise Frontiers in Bird Science. Na výskume sa zúčastnilo 84 osôb, ktorým vedci prehrali krátke úryvky zvukov. Celkovo bolo na nich počuť spev 123 v Nemecku voľne žijúcich druhov vtákov, ako sú napríklad sýkorka modrá či drozd čierny.
Následne mali účastníci štúdie ohodnotiť zvukové ukážky na stupnici od jeden do päť. Najvyššia známka hodnotila spev ako najpríjemnejší. Čím vyššie skóre spev dosiahol, tým bol účastníkmi vnímaný ako príjemnejší.
Víťazi speváckej súťaže
Víťazom tejto speváckej súťaže sa stal drozd čierny nasledovaný kolibiarikom spevavým a penicou čiernohlavou. Účastníci hodnotili ako príjemný aj spev sýkorky belasej a sýkorky veľkej, oba druhy tak obsadili 22. a 30. priečku v hornej štvrtine rebríčka. Na poslednom mieste sa umiestnila plamienka driemavá, ktorej volanie bolo vnímané ako najmenej príjemné.
Osoby, ktoré majú vo všeobecnosti rady vtáky, sa navyše prikláňali k lepšiemu hodnoteniu. Pri hodnotení pritom nezavážilo to, či sa človek radí medzi znalcov vtákov alebo nie. „Človek nemusí byť znalcom vtákov, aby mu ich spev pripadal krásny,“ uviedla autorka štúdie Kalbová v uverejnenej tlačovej správe.
Rozmanité a nie príliš hlasné
Prečo však ľudia považujú niektorý spev za príjemný a iný nie? Kalbová so svojím tímom podrobnejšie preskúmala zvukové nahrávky. Vedci pritom venovali pozornosť hlasitosti, výške tónu, komplexnosti a frekvenčnému rozsahu vtáčieho spevu.
Ukázalo sa, že účastníci a účastníčky vnímali rozmanité spevy ako obzvlášť príjemné. Za predpokladu, že neboli príliš hlasné, boli obľúbené aj vtáčie spevy s vyššími tónmi. Spevy, ktoré boli hodnotené najlepšie, sa navyše vyhýbali určitému frekvenčnému rozsahu, na ktorý je ľudský sluch obzvlášť citlivý.
„Veľmi vysoké tóny nám pripomínajú cirkulárku, veľmi hlboké tóny zasa hluk z dopravy – oboje vnímame ako nepríjemné,“ vysvetlil autor štúdie Randler pre portál ORF Wissen.
Upokojujúci účinok
Prečo však spev niektorých vtákov pôsobí upokojujúco? S možným vysvetlením prišiel v rozhovore pre ORF Wissen autor štúdie Randler, ktorý vysvetlil, že vtáky slúžili v minulosti ako významný varovný signál. „Z hľadiska evolučnej biológie môže spev vtákov naznačovať, že momentálne nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Vtáky totiž napríklad prestanú spievať, keď sa blíži búrka. Toto by mohlo mať na ľudí upokojujúci účinok dodnes.“
Poznatok je podľa autorov štúdie zaujímavý aj z pohľadu interiérového dizajnu. Práve v priestoroch, ktoré sa spájajú so stresom, napríklad čakárne v zdravotníckych zariadeniach, by mohli prírodné zvukové kulisy prispieť k väčšiemu pocitu pohody a zmierniť napätie. Obzvlášť príjemný vtáčí spev by mohol navyše prebudiť väčší záujem o prírodu a jej ochranu.
Zdroj: science.ORF.at
(zh)
