Viete, čím ulahodíte našim vtákom na zimných kŕmidlách?

Najčastejšou chybou je vykladanie kože z údenej slaniny či kŕmenie pečivom.

Sýkorka. Zdroj: iStockphoto.com

Pomôžme našim vtáčím spoločníkom prežiť najchladnejšie obdobie roka. Prirodzenej potravy je najmä v mestskom prostredí minimum. S jej úbytkom sa však čoraz viac stretávame i na vidieku, polia sú sterilné, v záhradách sa menej pestuje a na dvoroch sa čoraz menej chová hydina či dobytok, pri ktorých by sa dokázali priživiť napríklad aj obyčajné vrabce. Jednoduchými opatreniami vieme vtákom ulahodiť, či už na balkónoch, sídliskách, alebo v záhradách. Mnohým druhom môžeme dokonca pripraviť vhodnú hniezdnu búdku a vyložiť ju už počas zimy, aby ju prípadní záujemci o hniezdenie objavili.

Na tému zimného prikrmovania vtáctva sme sa rozprávali s ornitológom Jánom Gúghom.

Ako má kŕmidlo vyzerať a kam ho umiestniť

Je správne začať s prikrmovaním vtáctva až vtedy, keď klesnú teploty pod nulu? A kedy je, naopak, najlepšie prestať?

Odporúčame prikrmovať počas zimných mesiacov a skorej jari, keď si vtáky nenájdu dostatok potravy v prírode, a to najmä v dôsledku snehovej pokrývky alebo poľadovice. Začať prikrmovať je možné v októbri až novembri. Prikrmovanie ukončíme koncom marca v závislosti od aktuálnych klimatických pomerov a nástupu jari.

Vtáky prikrmujeme výlučne počas nepriaznivého obdobia, čo znamená v zimných mesiacoch. Treba však klásť veľký dôraz na sledovanie kŕmidla a jeho návštevníkov. Často sa stáva, že ľudia prikrmujú i počas teplejších mesiacov. Niektorí aj celý rok. V takých prípadoch sa môže na kŕmidle rozšíriť vtáčia trichomoniáza, ktorá je obzvlášť nebezpečná pre stehlíky, pinky, hrdličky a holuby. V niektorých krajinách so silnou tradíciou prikrmovania sú napríklad zaznamenané úbytky zelienok obyčajných aj o niekoľko desiatok percent práve v dôsledku šírenia vtáčej trichomoniázy na kŕmidlách. Ak spozorujeme apatické vtáky alebo úhyny, prestaňme prikrmovať. Preventívne z času na čas vydezinfikujme kŕmidlo prípravkom s obsahom chlóru, čím zamedzíme šíreniu nákazy. Vtáčia trichomoniáza nie je nebezpečná pre cicavce, čiže ani pre človeka.

Ako by malo vyzerať vhodné kŕmidlo? Kam je najlepšie ho umiestniť tak, aby boli vtáky chránené pred predátormi a zároveň bolo dostupné?

Ideálne je klasické drevené kŕmidlo so strieškou, ktorá ochráni krmivo pred dažďom či snehom. Dôležité je však jeho umiestnenie. Tí, ktorí žijú v rodinných domoch so záhradami, majú v podstate jednoduchú úlohu. Jedinou zásadou v takýchto prípadoch je bezpečnosť jeho umiestnenia. Malo by byť na priestrannom mieste, odkiaľ majú kŕmiace sa vtáky dostatočný rozhľad a aj čas na únik pred predátorom. Časť krmiva skončí vždy na zemi a niektoré druhy ho s obľubou zbierajú, preto je dôležité myslieť na ochranu čo najviac. Musíme myslieť taktiež na mačku – ich prirodzeného predátora –, aby sme jej nezabezpečili zábavu vo forme lovu vtákov, ktoré sa zletia na kŕmidlo.

Sojka modrá v kŕmidle. Zdroj: iStockphoto.com

Prikrmovanie v mestách

Ako môžeme prikrmovať v mestách?

V mestskom prostredí je prikrmovanie o čosi náročnejšie. Okrem bezpečnosti umiestnenia kŕmidla by sme sa mali vyhýbať aj vzniku kolíznych situácií so spoluobčanmi a umiestniť ho na také miesto, kde rušný vtáčí život nebude vadiť ostatným obyvateľom sídliska. Je to dôležité tiež z hľadiska bezpečnosti vtákov, aby sme sa vyvarovali prípadnému prenasledovaniu, plašeniu či dokonca likvidácii. Stále sa, bohužiaľ, i napriek ich legislatívnej ochrane stretávame aj s ich odstrelom. Nedajme preto prikrmovaním možnosť vzniku takýchto situácií a ak vieme, že je v našom okolí niekto, komu by to vadilo, umiestnime kŕmidlo na vhodnejšie miesto.

Klasické kŕmidlo môžeme umiestniť na balkón, no existuje tiež mnoho iných predpripravených výrobkov, ktoré vieme zavesiť alebo pripevniť na okno či zábradlie balkónu. Podľa dostupných návodov si môžeme dokonca vyrobiť i vlastné. Na sídliskách v mestách možno čoraz častejšie vidieť porozkladané rôzne typy kŕmidiel, ktoré obyvatelia spoločne sledujú a dopĺňajú do nich krmivo. Treba tiež počítať s tým, že operení návštevníci spravia v okolí neporiadok. Príkladom môžu byť sýkorky, ktoré po vylúsknutí jadra slnečnicového semienka rozhadzujú šupky všade naokolo. Taktiež treba rátať s trusom. Vhodnejšie je preto lokalizovať kŕmidlo na miesto, kde tieto drobné sprievodné javy nebudú nikoho dráždiť.

V meste musíme dávať pozor aj na frekventované cesty, aby sa prelietajúce vtáky nestali obeťami zrážok s autami. Kŕmidlá preto neumiestňujme do ich blízkosti. Ďalším obrovským problémom sú presklené plochy. Vtáky nevedia rozoznať číre sklo ako prekážku, rovnako aj plochy, ktoré odzrkadľujú okolie a v ich odraze vidia oblohu alebo strom. Takéto materiály spôsobujú kolízie a časté úhyny, preto nie je vhodné do ich blízkosti umiestňovať kŕmidlá.

Aj pri prikrmovaní vodného vtáctva na mestských vodných plochách, treba brať zreteľ na to, aby sme vtákom viac neublížili ako pomohli. Koncentrácia väčšieho množstva vodných vtákov môže viesť k častým kolíziám, napríklad s autami, vodičmi elektrických vedení či dokonca so psami.

Je fascinujúce predstaviť si, že vtáky vedia nájsť kŕmidlo na balkóne bytu i vo výške niekoľkých desiatok metrov. Podľa čoho ich hľadajú? Alebo je to skôr náhoda?

Stačí, ak zdroj potravy objaví jeden jedinec, ktorého potom nasledujú ďalší. Nezáleží od výšky umiestnenia kŕmidla. Poznáme však aj druhy, ktoré preferujú zber potravy blízko zeme alebo priamo na nej.

Sýkorky pristávajúce na kŕmidle. Zdroj: iStockphoto.com

Čím kŕmiť?

Druhové spektrum vtáctva je rôznorodé, každému chutí niečo iné. Existuje nejaký zlatý štandard, ktorý by vyhovoval väčšine?

Takým univerzálnym krmivom je čierna nelúpaná nesolená nepražená slnečnica. Tá chutí takmer každému návštevníkovi kŕmidla. Najčastejšie na nej hodujú rôzne druhy sýkoriek, stehlíkov, brhlíky, glezgy či ďatle.

Vtákom ponúkame vždy prírodné zrniečka, semená, oriešky, ovocie či zeleninu. Použiť môžeme aj energetické krmivo vo forme loja, vareného mäsa alebo tukových zmesí z bravčovej masti so semienkami. Pamätajme na to, že vtáčie kŕmidlo nesmie byť odpadkový kôš na pokazené alebo znehodnotené ľudské potraviny. V žiadnom prípade vtákom nevykladáme kožku z údenej slaniny ani nič korenené, sladké, slané, pražené, údené či pečivo. Pre vtáky sú najatraktívnejšie slnečnicové semienka, proso, pšenica, repka a jablká.

Rôzne vtáčie druhy preferujú rôzny typ potravy. Vrabce poľné či domové tiež nepohrdnú slnečnicovými semienkami, ale potešíme ich ešte viac, ak do kŕmidla nasypeme tiež pšenicu, proso alebo semienka repky. Zimujúce červienky, rôzne druhy drozdov, ale aj zaujímavé chochláče severské obľubujú ovocie. Na prikrmovanie týchto druhov sú ideálne jablká. Môžeme si taktiež nachystať a vhodne uskladniť na jeseň plody jarabiny. Ďatle, sojky, straky či sýkorky s obľubou konzumujú i tukové krmoviny.

Popri prikrmovaní myslime taktiež na starostlivosť o krajinu, aby bola pestrejšia a vtáky v nej našli dosť potravy aj prirodzenou cestou. Na vhodných miestach môžeme vysadiť rastliny, kríky a dreviny, ktoré budú rodiť semená, oriešky, plody. Nimi sa budú vtáky v zime živiť.

Môžeme dať do kŕmidla aj ovocie? Ak áno, je vhodnejšie sušené alebo čerstvé?

Čerstvé. Ideálne sú jablká.

Vodné vtáctvo a správne prikrmovanie

Mnoho ľudí, ak nie väčšina, bohužiaľ, stále prikrmuje vodné vtáctvo nevhodnou stravou – pečivom a chlebom. Čo sa deje v tráviacom trakte vtákov po prijatí takejto potravy?

Pečivo obsahuje látky (potraviny, prísady), ktoré vtáky prirodzene nekonzumujú. Spôsobuje im to tráviace ťažkosti, hnačky a môže to viesť k úhynom.

Čím odporúčate prikrmovať labute, kačky a podobné druhy?

I vodné vtáky, ako sú labute, kačice, čajky, prikrmujme zrnami, napríklad obilím či kukuricou. Použiť môžeme aj varenú ryžu, listovú zeleninu, mrkvu a zemiaky. Pečivo spôsobuje vodnému vtáctvu tráviace ťažkosti a tiež úhyn.

Nachádzajú sa v Bratislave miesta s informačnými tabuľami, kde by si ľudia mohli naštudovať, aké krmivo je pre vtáky vhodné a aké nie? Mne osobne chýbajú takéto informácie práve v obľúbených lokalitách kŕmenia vodného vtáctva.

V Ružinove sú zo strany mestskej časti a obyvateľov iniciatívy na informovanie ľudí, čím prikrmovať labute a iné vodné vtáky napríklad na Štrkovci. Napriek tomu mnoho ľudí aj tu ďalej kŕmi pečivom.

Pozrite si

Ako prežiť pokojné Vianoce s ľuďmi, ktorí majú tendenciu podliehať konšpiratívnym vysvetleniam?

23. decembra 2022 | Galina Lišháková

Ako sa vyrovnávajú menšie druhy vtákov, napríklad sýkorky, červienky a mlynárky, s nízkymi teplotami a snehom? Majú nejaké adaptačné mechanizmy?

Vtáky majú perie, ktoré je najlepším izolačným prírodným materiálom. Zároveň musia prijať dostatok energetickej potravy, aby zvládli náročnejšie podmienky. Drobné druhy majú pomerne rýchly metabolizmus a ak nenájdu dostatok potravy, dostanú sa do fatálneho stavu ohrozenia.

Je pravda, že naše sýkorky, ktoré majú na Slovensku svoju páriacu sezónu, migrujú potom na zimu južnejšie a, naopak, u nás zimujú sýkorky z iných krajín?

Sýkorky nepatria medzi typické sťahovavé druhy, napriek tomu prekonajú slušné vzdialenosti v rámci Európy. Na zimu do našich končín prilietajú populácie zo severu. Naše sú stále tu, prípadne vykonávajú menšie potulky aj južnejšie od svojich hniezdisk.