Mgr. Jozef Pecho (1981) je vedecký pracovník Oddelenia klimatológie, Ústav fyziky atmosféry AV ČR, Praha. Vyštudoval odbor fyzickej geografie a geoekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rámci ktorého sa špecializoval na meteorológiu a klimatológiu. V súčasnej dobe pokračuje v doktorandskom štúdiu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. V rokoch 2005 – 2011 pôsobil ako klimatológ na Oddelení klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Od marca 2011 je zamestnancom Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied ČR v Prahe. Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych dopadov, predovšetkým na území Slovenska. Širší priestor tiež venuje popularizácii meteorológie a klimatológie. Popularizačné príspevky uverejňuje nielen v časopiseckých rubrikách (Quark, Geografia, Vesmír, atď.), ale najnovšie aj na vlastnom blogu ClimateMap (http://climatemap.blogspot.cz/) Pravidelne publikuje v zahraničných aj domácich odborných časopisoch.
Naša civilizácia dosiahla stav, kedy ovplyvňuje okolitý svet nie len lokálne, ale aj globálne. Od počiatku priemyselnej revolúcie dokázali ľudia zvýšiť koncentráciu skleníkových plynov na úroveň, aká panovala na Zemi naposledy pred 15 až 20 miliónmi rokov. A dokázali sme to urobiť veľmi rýchlo. Dokonca tak rýchlo, že v najbližších desaťročiach a storočiach hrozia nezvratné zmeny podnebia na celej planéte. Aký veľký bude ich rozsah a v konečnom dôsledku aj smer bude závisieť predovšetkým od toho, ako v najbližších rokoch a desaťročiach vyriešime našu závislosť od fosílnych palív. Prejavy a dopady klimatickej zmeny, resp. globálneho otepľovania, sa žiaľ pomerne zásadne stihli prejaviť už aj na Slovensku. Veľmi výrazný regionálny vzostup teploty vzduchu je v jednotlivých regiónoch sprevádzaný významnými zmenami ďalších klimatických prvkov, predovšetkým poklesom zrážok a nárastom ich extrémnosti. Zvyšujúca sa teplota vzduchu bezprostredne vedie v teplej časti roka k častejším a intenzívnejším vlnám horúceho počasia, ktoré striedajú stále silnejšie a ničivejšie búrky. V kombinácii s častejším výskytom suchých období (bez výskytu akýchkoľvek zrážok) vedú uvedené extrémne prejavy počasia k vzniku čoraz väčších materiálnych škôd v poľnohospodárstve, priemysle, sídlach, ako aj väčších dopadov na ľudskú spoločnosť z hľadiska zdravia populácie.
