Supernova 1987A je jedna z najjasnejších. Jej explodovaná hviezda mala kedysi hmotnosť približne 8- až 10-krát väčšiu ako Slnko.
Obrázok supernovy 1987A bol vytvorený spojením fotografie z Hubblovho vesmírneho teleskopu s údajmi z jedného prístroja JWST, ktoré v jej jadre detegovali neutrónovú hviezdu (modrá farba). Zdroj: J. Larsson
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) vyriešil desaťročia starú záhadu o jednom z najznámejších výbuchov hviezdy v histórii. Astronómovia konečne odhalili známky ultrahustej neutrónovej hviezdy, ktorá číhala takmer 40 rokov v jadre explózie supernovy 1987A.
Ukazuje nám históriu umierania hviezd
Supernova 1987A predstavuje pozostatky explodovanej hviezdy, ktorá mala kedysi hmotnosť približne 8- až 10-krát väčšiu ako Slnko. Nachádza sa vo vzdialenosti asi 170-tisíc svetelných rokov vo Veľkom Magellanovom oblaku, trpasličej galaxii susediacej s Mliečnou cestou. Supernovu po prvýkrát zaznamenali astronómovia pred 37 rokmi, čiže v roku 1987. Aj preto je tento číselný údaj súčasťou jej názvu.
Keď vybuchla do oslnivého svetla, zasypala Zem časticami známymi ako neutrína. Neutrína sú záhadou, hoci patria medzi najrozšírenejšie elementárne častice vo vesmíre. Sú podstatne ľahšie ako napríklad elektrón, protón a neutrón.
Supernova 1987A. Zdroj: J. Larsson
To z nej urobilo najbližšiu a najjasnejšiu supernovu, ktorú môžeme na nočnej oblohe pozorovať zo Zeme za posledných približne 400 rokov. Navyše spôsobila revolúciu v modernej astrofyzike, keď poskytla pohľad zblízka na to, ako umierajú hviezdy.
Napriek rokom štúdia tohto výbuchu astronómovia nedokázali odhaliť to, čo po ňom zostalo. Jednou z možností bola napríklad čierna diera, druhou neutrónová hviezda, ako mnohí predpovedali.
Výbuchy supernov sú vo vesmíre základom vzniku prvkov ako uhlík, kyslík, kremík a železo. Uvedené prvky sa nakoniec stanú stavebnými kameňmi ďalšej generácie hviezd a planét a môžu dokonca vytvárať molekuly, ktoré sa jedného dňa môžu stať neoddeliteľnou súčasťou života, ako ho poznáme.
Pozrite si
Ďalekohľad odhalil neutrónovú hviezdu
Odborníci vďaka ďalekohľadu Jamesa Webba odhalili neutrónovú hviezdu v kúdole prachu plynu, ktorý dokázal až doteraz efektívne blokovať infračervené žiarenie pozorujúcich teleskopov. Moderný vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba bol spustený koncom roka 2021 a v porovnaní s mnohými inými teleskopmi dokáže pozorovať nebeské telesá pri rôznych vlnových dĺžkach a vyššom rozlíšení. Navyše je vybavený mimoriadne citlivým infračerveným spektrografom. V júli 2022 pozoroval ďalekohľad supernovu 1987A nepretržito deväť hodín.
JWST nepozoroval neutrónovú hviezdu priamo, detegoval svetlo pochádzajúce z atómov argónu a síry. Tieto prvky boli ionizované, čo znamená, že z ich atómov boli odstránené elektróny. Odborníci tvrdia, že k ionizácii mohlo dôjsť iba v dôsledku žiarenia emitovaného neutrónovou hviezdou.
Oblasť supernovy plánujú vedci pozorovať v nasledujúcich mesiacoch aj naďalej, vďaka čomu získajú dáta s troj- až štvornásobným rozlíšením. To môže významnou mierou dopomôcť k zodpovedaniu otázky, či ide o čistú neutrónovú hviezdu alebo pulzar (rotujúca neutrónová hviezda) obklopený veternou hmlovinou.
Zdroj: UK v Bratislave, Nature, Space
(JM)
