Prachové častice prstencov ukazujú podľa agentúry NASA plynúci čas podobne ako letokruhy stromov.
Dve hviezdy v sústave Wolf-Rayet 140 vytvárajú prstence vždy, keď sa ich dráhy spoja. Zdroj: NASA/JPL-Caltech
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba zachytil zaujímavý úkaz. Okolo dvojhviezdy Wolf-Rayet 140 sa tvoria prachové prstence pripomínajúce odtlačok prsta.
Ružovkasté kruhy, ktoré pôsobia ako obyčajný svetelný odlesk, sa od dvojhviezdy rozpínajú do diaľky väčšej ako desať biliónov kilometrov. Prachové častice prstenca podľa americkej vesmírnej agentúry NASA ukazujú plynúci čas podobne ako letokruhy stromov.
Dvojhviezda WR 140 je od Zeme vzdialená vyše 5 000 svetelných rokov. Prstence okolo binárneho systému vznikli stlačením hviezdnych vetrov pri priblížení hviezd, ktoré k sebe ich obežné dráhy privedú v prepočte raz za osem rokov. Pri stretnutí sa plyny medzi nimi stlačia a vytvoria prach.
„Momentálne môžeme vďaka Webbovmu ďalekohľadu pozorovať produkciu prachu v systéme hviezd za viac než storočie,“ povedal Ryan Lau, astronóm a hlavný autor štúdie publikovanej v časopise Nature Astronomy.
Astronómovia predtým pozorovali len trojicu prstencov okolo WR 140, no vďaka teleskopu ich teraz dokážu rozpoznať až 17. „Je úžasné vidieť ich takto pokope, ukazuje to silu Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba,“ poznamenala spoluautorka štúdie Olivia Jonesová z Astronomicko-technologického centra Spojeného kráľovstva (UK ATC) v Edinburghu, ktoré sa podieľalo na vzniku ďalekohľadu.
Hviezdy binárneho systému WR 140 sú niekoľkokrát väčšie ako Slnko. Jedna z nich váži 30-násobok hmotnosti našej hviezdy, druhá zhruba 10-násobok. Obe kozmické telesá sa k sebe priblížili na vzdialenosť, aká je medzi Zemou a Slnkom, čo je asi 150 miliónov kilometrov. Jedinečný vzor prstencov spôsobila podlhovastá obežná dráha menšej z hviezd.
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba pozoruje vesmír zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme od januára tohto roka. Dosiaľ najvýkonnejšie zariadenie svojho druhu je projektom úradu NASA a partnerov z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Kanadskej vesmírnej agentúry (CSA).
Zdroj: NASA, Nature Astronomy
(af)
