Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) sprístupní 12. júla aj ďalšie nové prelomové zábery Webbovho teleskopu.
Webbov ďalekohľad urobil doposiaľ najhlbšiu snímku vesmíru. Zobrazuje zhluk galaxií SMACS 0723. Zdroj: NASA
Vesmírny teleskop Jamesa Webba vytvoril doteraz najhlbší a najostrejší infračervený obraz vesmíru spred vyše 13 miliárd rokov. Astronómovia z NASA, ktorí ho nazvali Webbovo prvé hlboké pole, ho už včera, t. j. 11. júla, ukázali Joeovi Bidenovi, prezidentovi USA, v rámci tlačovej konferencie v Bielom dome a následne ho zverejnili – informuje spravodajský portál BBC news.
Záber zložený z viacerých snímok zobrazuje zhluk galaxií SMACS 0723, ktorý svojou gravitáciou vytvára šošovku zväčšujúcu a skresľujúcu svetlo objektov nachádzajúcich sa za ňou. Tento jav umožňuje pohľad na extrémne vzdialené objekty, ktoré vznikli ako jedny z prvých vo vesmíre (vesmír má zhruba 13,8 miliardy rokov).
Záber zachytáva z obrovského vesmíru len kúsok, ktorý možno prirovnať k zrnku piesku. Vzdialenosť, z akej ho Webbov ďalekohľad odfotil, možno prirovnať k vzdialenosti, z akej sa človek díva na zrnko piesku na brušku svojho ukazováka, pričom ruku vystiera pred seba – približuje NASA. Napriek tomu obrázok prekypuje detailmi.
Jonathan McDowell, ktorý sa špecializuje na históriu astronómie, vysvetľuje vo videu spravodajského portálu CNN, prečo je tento obrázok taký zásadný. Uviedol: „Zachytáva, ako náš vesmír vyzeral pred 5 miliardami rokov (presnejšie 4,6 miliardy rokov – pozn. red.) a všetky tie svetielka, ktoré na ňom vidíte v popredí, sú galaxie so stovkami miliónov hviezd (v pozadí vďaka spomínanému gravitačnému zakriveniu možno vidieť vesmír, aký bol pred vyše 13 miliardami rokov).” Ďalej povedal, že vesmír sa po celý čas svojej existencie mení a pozorovaním natoľko vzdialených galaxií môžeme pochopiť, ako táto premena prebieha a aký môže byť v budúcnosti. Obrázok je tiež dôležitý aj preto, že tak hlboko do končín vesmíru sme doposiaľ nevideli.
NASA už v piatok 8. júla prezradila, že zverejní päť nových snímok z Webbovho teleskopu. Ďalšie štyri sa týkajú hmloviny Carina, exoplanéty WASP-96b, Južnej prstencovej hmloviny a skupiny galaxií, známej ako Stephanovo kvinteto. Sú to podrobné plnofarebné pohľady do hlbín vesmíru so spektroskopickými údajmi.
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba je spoločným projektom amerického NASA, ESA (Európskej vesmírnej agentúry) a CSA (Kanadskej vesmírnej agentúry).
Živé spravodajstvo, v ktorom budú zverejnené tieto obrázky, začne vysielať NASA TV o 16.30 nášho času a sprístupní ich aj v aplikácii NASA a na svojej webovej stránke. Takisto ho môžete sledovať aj na Facebooku, Twitteri či YouTube.
Astronómov nové snímky ohúrili
„Veľmi sa teším, že už nebudem musieť tieto tajomstvá uchovávať, bude to pre mňa veľká úľava,“ povedal Klaus Pontoppidan, astronóm z Vedeckého inštitútu pre vesmírny teleskop (STSI), agentúre AFP, ktorú cituje Phys.org.
Nie je jediný, u koho snímky z Webba vzbudili veľké emócie. Astronóm Dan Coe, jeho kolega z STSI, dodal, že teleskop prelomil doterajšie vedecké poznanie. Povedal: „Pozrel som sa na obrázky a zrazu som sa dozvedel tri veci o vesmíre, ktoré som predtým nevedel. Úplne ma to šokovalo.“
„Jeden z týchto záberov poskytuje najhlbší obraz nášho vesmíru, aký sme kedy zachytili,“ cituje spravodajský portál CNN manažéra NASA Billa Nelsona.
Umelecká predstava o Vesmírnom ďalekohľade Jamesa Webba. Zdroj: NASA GSFC/CIL/Adriana Manrique Gutierrez
O ďalších cieľoch nových záberov Webbovho teleskopu
Hmlovina Carina je jednou z najväčších a najjasnejších hmlovín na oblohe, ktorá sa nachádza približne 7 600 svetelných rokov od Zeme v južnom súhvezdí Carina. Keď sa astronómovia chcú pozrieť na všetky štádiá narodenia, vývoja a smrti hviezd, táto hmlovina im poskytuje ideálnu príležitosť. Je v nej mnoho masívnych hviezd, niekoľkonásobne väčších ako Slnko.
WASP-96 b je obrovská planéta, zložená hlavne z plynu, nachádzajúca sa mimo našej slnečnej sústavy, takmer 1150 svetelných rokov od Zeme. Má asi polovicu hmotnosti Jupitera a okolo svojej hviezdy obehne za 3,4 dňa. Objavená bola v roku 2014. Výskumný tím pod vedením doktora Nikolaya Nikolova z Exeterskej univerzity pred tromi rokmi potvrdil, čo sa vedci domnievali už skôr. V jej atmosfére je veľa sodíka, vďaka čomu má bezoblačnú oblohu.
Južná prstencová hmlovina, ktorá sa prezýva aj Prasknutá osmička, alebo Osmičková hmlovina, je planetárna hmlovina – rozpínajúci sa oblak plynu, ktorý obklopuje umierajúcu hviezdu. V priemere má takmer pol svetelného roka (1 svetelný rok je zhruba 10 biliónov kilometrov, pozn. red.) a nachádza sa približne 2000 svetelných rokov od Zeme.
Stephanovo kvinteto je kompaktná skupina piatich galaxií pozoruhodná tým, že bola objavená ako prvá svojho druhu už v roku 1877. Nachádza sa 290 miliónov svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Pegas.
Ďalekohľad Jamesa Webba
Ide o nasledovníka Hubblovho ďalekohľadu. Jeho cieľom je zachytiť udalosti raného vesmíru, na ktoré Hubblov teleskop nedovidel. Je stonásobne citlivejší ako jeho predchodca, operuje v infračervených vlnových dĺžkach s rozsahom od 0,6 mikrometra do 28 mikrometrov. NASA ho na oblohu vypustila 25. decembra 2021, naplno začal pracovať 7. januára 2022. Je umiestnený v libračnom bode l2, ktorý je vzdialený od Zeme približne 1,5 milióna kilometrov (libračný alebo Lagrangeov bod predstavuje v sústave dvoch nebeských telies rotujúcich okolo spoločného ťažiska bod, v ktorom sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily, pozn. red.).
Zdroje: BBC news, NASA, CNN, Phys.org., eferrit.com, astronomy.com, astro.cz, wikipedia, Stoplusjednička
