Nová hypotéza vzniku Mesiaca vytvorená vedcami z Izraelského technologického inštitútu pripomína vesmírny biliard. Doteraz však uznávanú teóriu nevyvrátila.
Teória veľkého impaktu predpokladá teleso s veľkosťou Marsu, ktoré narazilo do protozeme. Zdroj: NASA, JPL Caltech
Vo vede platí všeobecne Werichovo tvrdenie: „Nikdy nic nikdo nemá míti za definitivní.“ A s pribúdajúcimi novými poznatkami sa denne presviedčame, že v astronómii definitívnym pravdám dávno odzvonilo.
Existujúca teória vzniku Mesiaca (v súčasnej podobe od roku 1970) je pomerne dobre vybudovaná a ako taká aj všeobecne akceptovaná. V kocke si pripomeňme, že pri vzniku sústavy Zem – Mesiac sa predpokladá gigantický impakt objektu s veľkosťou Marsu do Zeme pred asi 4,3 miliardy rokov. Náraz telesa s veľkosťou Marsu, potrebného na vytvorenie telesa s veľkosťou Mesiaca, dočasne spôsobil úplné roztavenie Zeme.
Pozrite si
Neskôr sa z rozptýlených trosiek sformovala Zem i Mesiac. Tento scenár zrážky je dnes jediným vysvetlením vzniku sústavy Zem – Mesiac, ktoré nie je v spore s niektorým pozorovacím faktom. Aktuálne možnosti najmä počítačového modelovania napriek tomu priniesli novú hypotézu vzniku Mesiaca.
Vytvorený v daždi kozmických trosiek
Výskumníci v Izraeli publikovali hypotézu, podľa ktorej bol Mesiac vytvorený v daždi kozmických trosiek (asteroidov), ktoré milióny rokov opakovane narážali o Zem. Vo svojej hypotéze naznačujú, že keby bola Zem bombardovaná radom menších asteroidov, zo zemských úlomkov by sa vytvorili mesiačiky, ktoré by sa mohli časom zlúčiť do jedného telesa. Je pravdepodobné, že takéto mesiačiky by neskôr unikli z gravitačného poľa Zeme alebo sa zrazili so Zemou, prípadne by spoločne vytvorili väčšie mesiace. Na kontrolu podmienok vedúcich k vzniku takýchto minimesiacov uskutočnili vedci 800 simulácií zrážok so Zemou.
Porovnanie veľkosti Zeme a Mesiaca. Zdroj: NASA, JPL Caltech
Znamená to, že Mesiac, ktorý vidíme na oblohe dnes, nie je prvým mesiacom Zeme, ale skôr posledný v rade mesiacov, ktoré v minulosti obiehali okolo Zeme. „Náš model ukazuje, že staroveká Zem mala kedysi mnoho mesiacov (viac ako 20), pričom každý z nich bol vytvorený z inej kolízie s protozemou,” hovorí spoluautor štúdie astrofyzik Hagai Perets z Izraelského technologického inštitútu.
Teória vzniku Mesiaca nemá odpovede na všetky otázky
Vznik novej hypotézy odôvodňujú autori hlavne tým, že všeobecne uznávaná teória vzniku Mesiaca cez náraz jedného veľkého telesa nedokáže vysvetliť nasledovný fakt. Chemické analýzy mesačných hornín, ktoré nazbierali kozmonauti, ukazujú, že sú takmer totožné s pozemskými. Inými slovami, nie je tam žiadna stopa po veľkom telese, ktoré údajne narazilo do Zeme.
Mesiac vo farbách na zvýraznenie výškových rozdielov. Počítačová mozaika je zostavená z 53 snímok získaných cez 3 spektrálne filtre z decembra 1992. Bezfarebný pruh vpravo predstavuje pôvodný neretušovaný obraz. Zdroj: sonda Galileo, NASA.
Slabina novej teórie je, žiaľ, taká istá, ako bola slabina teórie, ktorú chce nahradiť. Ak je zloženie Zeme a Mesiaca rovnaké, na stole je otázka, kde sú zvyšky asteroidov, ktoré postupne formovali Mesiac. Odôvodnenie, že rýchle opakované nárazy by mohli do trosiek vyraziť viac pozemského materiálu ako jeden veľký impakt, nie je veľmi presvedčivé.
Navyše práve náraz veľkého telesa mohol spôsobiť také roztavenie protozeme, že došlo k úplnému premiešaniu materiálu protozeme a impaktora a Mesiac aj Zem sa sformovali z tohto premiešaného materiálu. Nik presne nevie, z akého materiálu pozostávala protozem, preto by bolo problematické, ak by sme tvrdili, že v dnešnom zemskom (i mesačnom) materiáli nie sú aj stopy veľkého impaktora.
Otázne tiež je, či opakované simulácie nárazov v počítači odrážajú reálny počet telies na vhodných dráhach potrebných na opakované nárazy. Naviac jeden málo pravdepodobný náraz veľkého telesa je v navrhnutej hypotéze nahradený početnými nárazmi menších telies tiež len s nízkou pravdepodobnosťou.
Predloženú hypotézu určite nemožno vnímať ako niečo, čo vyvrátilo platnosť existujúcej teórie. Ide o alternatívny pohľad, ktorý nemožno celkom vylúčiť. Na jeho akceptáciu by však bolo potrebné ešte podstatne doplniť argumentačnú základňu.
