Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) organizuje aj v lete vedeckú kaviareň, a to v júli pod názvom Veda v CENTRE – Letný špeciál. Tieto stretnutia sú špeciálne aj tým, že sú do nich pozývaní mladí vedecko-výskumní pracovníci, ktorí sa presadili svojou vedeckou prácou v zahraničí. Vo štvrtok 17. 7. 2014 bola hosťom Letného špeciálu mladá nádejná slovenská vedkyňa a výskumníčka, astrobiologička Mgr. Michaela Musilová, doktorandka Bristolskej Univerzity vo Veľkej Británii. Je známa tým, že sa zaoberá výskumom života v extrémnych podmienkach na Zemi a astrobiológiou – štúdiom a hľadaním života vo vesmíre.
Michaela Musilová sa v úvode svojho vystúpenia na tému Poďte s nami na Mars! zamerala na najdôležitejšie udalosti v jej živote. Ako dcéra diplomata a archeologičky odmalička žila spolu s rodičmi striedavo na Slovensku a v zahraničí. Počas pobytu v Amerike navštívila Washingtonské múzeum kozmonautiky. Ako deväťročná si obliekla skafander astronautov v centre americkej vesmírnej agentúry NASA. V tom čase tam bol aj kozmonaut Ivan Bella. Odvtedy bola fascinovaná vesmírom a predsavzala si, že ho raz bude skúmať.
K výberu štúdia astrobiológie ju inšpiroval film Jamesa Camerona Mimozemšťania z hlbín. S J. Cameronom sa stretla aj osobne. Príležitosť sa jej naskytla po jeho prednáške, keď pozbierala v sebe odvahu a oslovila ho. Debatovali spolu o filme, ale aj o tom, ako ju film ovplyvnil pri rozhodovaní sa o smere štúdia. Jej cesta k astrobiológii však nebola jednoduchá. Neustále si musela zháňať finančné prostriedky na štúdium – prácou v bare, cez granty od charity až po štipendiá za študijné výsledky. Podarilo sa jej dostať sa na významné univerzity ako University College London (UCL) a Kalifornský technický inštitút (Caltech). Získala tiež štipendium pre prácu v NASA, kde za odmenu mohla vložiť svoj podpis do robota Curiosity, ktorý je momentálne na Marse. V roku 2013 sa zúčastnila výberov tzv. analogických astronautov pre expedíciu na simulovaný Mars. Projekt bol realizovaný na Marťanskej púštnej výskumnej stanici MDRS (Mars Desert Research Station) v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), NASA a Kanadskou vesmírnou agentúrou (CSA). Bol zameraný na prípravu vesmírnych agentúr na fyzické a psychické problémy budúcich „marstronautov“. Michaelu vybrali do 6-člennej posádky aj vďaka jej skúsenostiam z výskumu v NASA, účasti na expedícii v Grónsku, ktorú absolvovala počas doktorátu, fyzickej kondícii a astrobiologickému projektu, ktorý navrhla. Misiu na simulovaný Mars úspešne absolvovala v januári a februári 2014, kde reprezentovala Slovensko a Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity (SOSA). Účasť Michaely Musilovej na expedícii bola tiež príležitosťou na zviditeľnenie Slovenska v zahraničí a zvýšenie šance našej krajiny na vstup do Európskej výskumnej agentúry. Slovenskú výskumníčku finančne podporuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Vo svojej prezentácii podrobne hovorila o podmienkach na Marťanskej púštnej výskumnej stanici v Utahu, v USA, ktorá je súčasťou dokonalej marťanskej simulácie. Ide o jedno z miest na našej Zemi, ktoré je najpodobnejšie Marsu, ktoré sa nachádza vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte. Dozvedeli sme sa ako vyzeral život posádky na tejto „marťanskej“ výskumnej stanici, aké sa tam realizovali experimenty. Okrem iného povedala, že každú minútu museli čeliť fyzickým a psychickým problémom, ktorým budú musieť čeliť budúci obyvatelia Marsu. Od ich príchodu 18. januára 2014 tam museli prežiť niekoľko týždňov kompletne izolovaní od nášho pozemského života. Marťanská stanica, postavená podľa plánov z NASA, sa stala ich domovom. Skladá sa z troch budov: ubytovne, skleníka a observatória. Ubytovňa má tvar valca, dve poschodia a rozmery také, aby sa zmestila na kozmickú nosnú raketu. Stavba má priemer iba 8 metrov. V týchto stiesnených priestoroch museli žiť a pracovať. Bolo dôležité vybrať posádku, ktorej členovia dokážu spolu dobre vychádzať a spolupracovať v takýchto podmienkach. Michaela Musilová hovorila so zanietením o cieľoch tejto nevšednej expedície, zisteniach a dosiahnutých výsledkoch, ktoré by mohli v budúcnosti využiť prvé posádky na ceste na červenú planétu. Pútavo rozprávala nielen o svojej výskumnej práci, ale aj o zážitkoch a dojmoch z tejto misie na „Mars“. Informovala tiež o ďalších pripravovaných projektoch. Ak by mala príležitosť, neváhala by stať sa astronautkou. Jej veľkým snom je zúčastniť sa na výskume priamo na Marse.
Podujatie, ktoré moderovala PhDr. Zuzana Hajdu, sa stretlo s nevšedným záujmom. Bezprostredné vystúpenie Michaely Musilovej vyvolalo zaujímavú diskusiu.
Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Oravcová
