Doc. RNDr. Ján Soták, DrSc., je vedúcim pracovníkom Geologického ústavu SAV Bratislava, pôsobiacim na pracovisku v Banskej Bystrici. Vo svojej výskumnej práci sa zaoberá stratigrafiou, mikropaleontológiou, litológiou a sedimentárnou geológiou Západných Karpát. V uvedených smeroch výskumu bol zodpovedným riešiteľom početných vedeckých projektov VEGA a APVV. Je aktívny aj v medzinárodnej vedeckej kooperácii ako riešiteľ a národný koordinátor medzinárodných geologických korelačných projektov IGCP/UNESCO, ALCAPA, PROPER, a iné. Absolvoval konferenčné a študijné pobyty na početných zahraničných pracoviskách, napr. na Univerzite v Perugii, Padove, Geneve, Urbine, Neuchateli, Krakove, Wroclawi, Ľvove, Viedni, Budapešti, Alicante, Bilbao, Nancy, Nice a inde. Doc. RNDr. Ján Soták, DrSc., je členom redakčných rád medzinárodných karentovaných vedeckých časopisov Geologica Carpathica, Geological Quarterly, Paleontology Journal a domáceho vedeckého časopisu Mineralia Slovaca, vedeckých grantových agentúr, atď. Je garantom doktorandského štúdia na Geologickom ústave SAV v študijnom programe Všeobecná geológia, odbore Tektonika, školiteľom doktorandov a členom spoločných odborových komisií na PriF UK v Bratislave. V súčasnosti vykonáva pedagogickú prax na PriF UK Bratislava a Pedagogickej fakulte KU Ružomberok, kde okrem študentov a doktorandov odborných smerov vychováva aj budúcich pedagógov pre stredoškolskú výučbu geológie. Doc. RNDr. Ján Soták, DrSc., vedie na Geologickom ústave SAV výskumné kolektívy, pôsobil ako predseda Vedeckej rady a zástupca riaditeľa GlÚ SAV na pracovisku v Banskej Bystrici. S jeho prispením bol Geologický ústav SAV úspešný pri získavaní projektov Európskych štrukturálnych fondov. Je vedúcim projektu Centrum excelentnosti pre integrovaný výskum geosféry Zeme, ktorým sa na Slovensku vytvorila laboratórna báza porovnateľná so špičkovými pracoviskami geovedného výskumu v Európe. Aktívne sa podieľa na organizovaní vedeckej komunity v rámci Slovenskej geologickej spoločnosti (SGS), je členom Paleontologickej odbornej skupiny SGS, členom Slovenského geologického komitétu, členom medzinárodných pracovných skupín a spoločností (KBGA, IAS, CBEP).
Klimatický vývoj Zeme prechádzal rôznymi extrémami, ktoré menili jej podmienky a ovplyvňovali život. Niekedy sa planéta prehrievala v skleníkovom opare, inokedy mrzla do snehovej gule. Vulkanickú produkciu oxidu uhličitého striedali obdobia jeho intenzívnej asimilácie a vzniku hyperoxickej atmosféry. Oceány boli tiež raz odkysličené a bez života, inokedy sa nekontrolovateľne zvyšovala ich bioproduktivita. Oceánske vody buď poháňal teplotný výmenník, alebo prevládala ich stagnácia. Pohyby morskej hladiny menili paleogeografiu pevnín a oceánov a regulovali energetický príjem slnečnej insolácie. V histórii Zeme sú známe dlhé obdobia dezertifikácie a rozširovania púští, ako aj obdobia humidity a intenzívnej monzúnovej zrážkovitosti. Zemský raj druhohôr využívali dinosaury, klimatické zhoršovanie na začiatku treťohôr zasa využili cicavce. A nakoniec prišli aj obdobia vesmírnych impaktov a supervulkánov, kedy sa Zem a život dostali na pokraj vlastnej existencie. Prednáška bola zameraná na faktory ovplyvňujúce klimatický vývoj Zeme a dopady globálnych klimatických zmien na vývoj života.
