Meteorológovia od prístroja očakávajú správnejšie merania. Mal by spresniť aj varovania pred potenciálnymi hrozbami.
Pohľad na Afriku a Európu z vesmíru. Zdroj: NASA
Nový európsky meteorologický satelit Meteostat-12 zverejnil prvé snímky.
Prístroj, ktorý sa momentálne nachádza približne 36-tisíc kilometrov nad rovníkom, vypustili do vesmíru v decembri minulého roka. V súčasnosti je v testovacej fáze, ktorá potrvá ešte veľkú časť tohto roka.
Keď však budú údaje Meteostatu-12 sprístupnené meteorologickým staniciam, s veľkou pravdepodobnosťou to podľa meteorológov prinesie obrovský skok v predpovedaní počasia.
Meteostat-12 by mal sledovať už objekty s priemerom až 500 metrov. Predchádzajúce satelity boli schopné detegovať útvary široké minimálne kilometer. „Teraz môžeme vidieť aj veľmi jemné štruktúry,“ uviedol Jochen Grandell z medzivládnej agentúry Eumetsat, ktorá spravuje európske meteorologické satelity.
Vďaka zvýšenému rozlíšeniu satelitu by sa mali výrazne spresniť i varovania pred potenciálnymi hrozbami. Meteorológovia budú vedieť s väčšou istotou predpovedať, či určitú oblasť zasiahnu blesky, prudký vietor, krupobitie alebo silný lejak.
Sleduje Európu, Blízky východ a Afriku
Európa má svoj meteorologický satelit umiestnený vysoko nad planétou od roku 1977. Nový snímač je treťou iteráciou v sérii.
V stacionárnej polohe Meteosat-12 neustále sleduje Európu, Blízky východ a Afriku, pričom v pozorovaných oblastiach zhotoví každých 10 minút úplný obraz počasia (teda o päť minút rýchlejšie ako doterajší prístroj). V porovnaní so svojím predchodcom dokáže zároveň snímať planétu vo viacerých vlnových dĺžkach.
Obrázky, ktoré takto zhotoví, sú napokon omnoho bližšie vnemu ľudského oka v prípade, že by sa na Zem pozeralo z rovnakej perspektívy ako satelit.
Porovnanie kvality snímok Meteostatu-12 a jeho predchodcu. Zdroj: Eumetsat/ESA
Nový systém prepojí tri kozmické lode
Nový systém tretej generácie nakoniec prepojí tri súčasne pracujúce stroje. Budúci rok by mal k aktuálnemu satelitu pribudnúť ďalší prístroj, ktorý bude odoberať vzorky teploty a vlhkosti z atmosféry. Dva roky nato, teda v roku 2026, by mal byť zároveň k dispozícii druhý snímač, ktorý bude zhotovovať obrázky opäť o niečo rýchlejšie (vo frekvencii 2 a pol minúty), no tentoraz výlučne Európy.
Spolu s náhradnými satelitmi by mala mať Európa funkčné pokrytie až do 40. rokov tohto storočia.
Celkové náklady na dokonalejšie merania sa zrejme vyšplhajú približne na 4,3 miliardy eur. Národné prognostické agentúry, ako sú British Met Office, Meteo France či DWD (nemecká meteorologická služba), by mali začať prijímať informácie z Meteosatu-12 do svojich superpočítačov už začiatkom budúceho roka.
Zdroj: BBC
(af)
