Vznikla z neuveriteľných tritisíc snímok. Vedcom ich poslala sonda Amal, ktorá obieha okolo červenej planéty asi dva roky.
Dosiaľ najpodrobnejšia mapa Marsu. Zdroj: www.marsatlas.org
Nekonečné červené pláne, rozsiahle vulkány, pozostatky dávnych riek a jazier či krátery po dopade meteoritov – to všetko do najmenších detailov ponúka nová globálna mapa Marsu odborníkov zo Spojených arabských emirátov (SAE).
Ako uvádza The New York Times, mapa pozostáva z viac než 3000 snímok vytvorených prístrojmi sondy Amal (v preklade nádej, pozn. red.), ktorá odštartovala z japonského kozmodrómu v roku 2020 a ostatné dva roky obieha okolo červenej planéty.
Pozrite si
Jej hlavnou prácou je študovať atmosféru Marsu. Je však vybavená aj kamerou, ktorou môže robiť záznamy. A robí ich naozaj kvalitne.
Už prvé snímky, ktoré Amal poslala, odborníkov doslova ohromili. Na jednej z nich bola dokonca celá polovica planéty. „Takto som Mars ešte nevidel,“ konštatuje výskumník Dimitra Atri z New York University v Abú Zabí, podľa ktorého pri preletoch sondy panovali na Marse rôzne svetelné podmienky, a tak bola schopná podať časom ucelený obraz planéty.
Doterajšie dáta z laserových výškomerov sond obiehajúcich okolo Marsu stačili akurát na vytvorenie topografickej mapy červenej planéty.
Proces vytvárania mapy trval mesiace
Trvalo celé mesiace, kým sa vedcom z jednotlivých snímok podarilo vytvoriť ucelenú jednoliatu mapu. Atri spoločne s kolegami momentálne pracuje na odbornom článku, v ktorom opíše metódy, ktoré využili pri zostavovaní mapy.
Výskumník verí, že by sa dali použiť aj pri vytváraní máp ďalších vesmírnych telies, napríklad z dát európskej sondy Juice, ktorá sa minulý týždeň vydala na cestu k Jupiteru a jeho ľadovým mesiacom.
Mapy Marsu nie sú novinkou
Americký podnikateľ Percival Lowell už v 90. rokoch 19. storočia načrtol mapy niečoho, čo považoval za umelé kanály vybudované marťanskou civilizáciou. Lowell v tom čase pozoroval aj lúčovité štruktúry na Venuši. Neskôr sa však ukázalo, že išlo zrejme len o odraz zadnej časti jeho vlastnej očnej buľvy.
Odvtedy okolo Marsu preletelo množstvo sond, z ktorých niekoľko pozorovalo planétu i z jej obežnej dráhy. Väčšinou sa však sústredili skôr na detaily povrchu – piesočné duny, strže a balvany.
Globálnu mapu Marsu vytvoril aj Hubblov vesmírny ďalekohľad, avšak len zo zemskej orbity, od ktorej je Mars vzdialený pri svojej najbližšej vzdialenosti 34 miliónov kilometrov, takže tieto obrázky nie sú dostatočne ostré.
Sonda Amal sa pohybuje na eliptickej dráhe planéty vo výške zhruba 20- až 43-tisíc kilometrov od jej povrchu, teda je podstatne vyššie než napríklad sonda Mars Reconnaissance Orbiter patriaca NASA a omnoho bližšie než Hubblov ďalekohľad.
Zdroje: The New York Times, marsatlas.org, USGS, České noviny
(af)
