Observatórium SWGO na vrchole Ánd v nadmorskej výške 4800 metrov poskytne nový pohľad na niektoré z najextrémnejších procesov vo vesmíre.
Prvé pozemné širokouhlé observatórium určené na detekciu veľmi vysokých až ultravysokých energií gama žiarenia na južnej pologuli vyrastie v Astronomickom parku Atacama v Čile. Observatórium bude študovať žiarenie z vesmíru, ktoré je emitované najextrémnejšími objektmi vo vesmíre, ako sú čierne diery a neutrónové hviezdy, gama záblesky a supernovy.
Vodné nádrže vybavené modernou technológiou
Vedci umiestnia do púšte Atacama státisíce ton vody. Sústava špeciálne navrhnutých vodných nádrží vybavených najmodernejšou technológiou na detekciu častíc bude zachytávať sekundárne častice vznikajúce pri interakcii gama žiarenia so zemskou atmosférou.
Tieto častice produkujú pri vstupe do vodných nádrží charakteristické modré Čerenkovovo žiarenie, ktoré detegujú fotosenzory inštalované v nádržiach. Súbežnou registráciou spŕšok sekundárnych častíc detektormi možno následne vystopovať jednotlivý gama lúč až k jeho kozmickému zdroju, keďže gama žiarenie sa nevychyľuje v magnetických poliach ako nabité kozmické žiarenie.
Observatórium SWGO
Na prípravách výstavby medzinárodnej infraštruktúry sa podieľajú vedci a inžinieri z viac než 90 inštitúcií vrátane Fyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR a Univerzity Palackého v Olomouci. Projekt observatória Southern Wide-field Gamma-ray Observatory (Širokouhlé observatórium gama žiarenia na južnej pologuli, SWGO) vznikne na náhornej plošine v oblasti Pampa La Bola na vrchole Ánd v nadmorskej výške takmer 4800 metrov.
Astronomický park Atacama spravuje 360 kilometrov štvorcových pozemkov v rámci koncesie čilskej Národnej agentúry pre výskum a vývoj neďaleko mesta San Pedro de Atacama v regióne Antofagasta. V okolí areálu sa už nachádza rad astronomických observatórií a zariadení, ako je napríklad Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA).
Nový pohľad na najextrémnejšie procesy vo vesmíre
Na nedávnom výbere a rozhodnutí o umiestnení observatória SWGO sa podieľali i výskumníci z Fyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR. „Vďaka vyššej presnosti a citlivosti poskytne observatórium SWGO nový pohľad na niektoré z najextrémnejších procesov vo vesmíre vrátane súvislostí s najenergickejším kozmickým žiarením. Vzhľadom na hľadanie signatúr temnej hmoty v strede našej Galaxie sa tiež dočkáme unikátnych výsledkov,“ uviedol člen riadiaceho výboru SWGO Jakub Vícha.
V medzinárodnej infraštruktúre Southern Wide-field Gamma-ray Observatory pôsobia vedci z 15 členských krajín (Argentíny, Brazílie, Čile, Číny, Chorvátska, Českej republiky, Francúzska, Nemecka, Talianska, Mexika, Peru, Portugalska, Južnej Kórey, zo Spojeného kráľovstva a Spojených štátov). Vedci z Fyzikálneho ústavu AV ČR sa podieľali na vývoji a inštalácii zariadenia na charakterizáciu kandidátskych miest vrátane zhodnotenia jednotlivých kandidátskych miest.
Začiatok stavebných prác v Pampa La Bola očakáva riadiaci výbor observatória už v roku 2026 a výsledky pozorovaní plánuje projekt poskytovať ako open data v prospech širšej astrofyzikálnej komunity.
Zdroj: TS FZU AV ČR
(zh)