Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci poslali riasy do vesmíru, teraz skúmajú, ako ich ovplyvnila radiácia a ultrafialové žiarenie

VEDA NA DOSAH

V budúcnosti by chceli využiť aj génové inžinierstvo a vyšľachtiť dokonalú vesmírnu riasu.

Vedci z Mendelevovej univerzity v Brne by časom chceli vyšľachtiť dokonalú vesmírnu riasu. Zdroj: www.af.mendelu.cz

Vedci z Mendelovej univerzity v Brne by časom chceli vyšľachtiť dokonalú vesmírnu riasu. Zdroj: www.af.mendelu.cz

Vedci z Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne už nejaký čas skúmajú dosah kozmickej radiácie a ultrafialového žiarenia na prežitie a rast mikrorias. Minulý rok vyslali do stratosféry sondu, ktorá tam niesla niekoľko desiatok vzoriek. Ako sa ukázalo, krátky pobyt vo vesmíre riasy dlhodobo ovplyvnil.

Podľa hovorkyne univerzity Terezy Pospíchalovej by vedci chceli nové poznatky využiť na vytipovanie odolných druhov, ktoré by astronauti mohli využívať napríklad na výrobu biopaliva alebo čistenie vody.

„Na mikroriasach je skvelé, že majú niekoľko spôsobov využitia. Ľudia poznajú napríklad chlorelu, ktorá obsahuje proteíny, vitamíny, antioxidanty, B12 a ďalšie prospešné látky a užíva sa ako doplnok stravy. Vesmír nám však ponúka oveľa viac možností,“ povedala Katarína Molnárová z Laboratória Space Agri Technologies Ústavu chémie a biochémie AF MENDELU, ktorá by sa podľa vlastných slov chcela venovať predovšetkým odbúravaniu toxických látok s využitím mikrorias.

„Napríklad pôda na Marse obsahuje veľké množstvo perchlorátov, čo sú toxické soli, ktoré spôsobujú poruchy štítnej žľazy. Pri pestovaní na takej pôde sa soli dostanú do tela rastliny a ich konzumácia by pre astronautov mohla predstavovať veľké zdravotné riziko,“ vysvetlila odborníčka. Pomocou mikrorias by však podľa vedkyne bolo teoreticky možné perchloráty odbúrať.

Do stratosféry vyslali približne 70 vzoriek mikrorias

Minulý rok na jeseň vedci pri experimentálnom lete vyslali do stratosféry približne 70 vzoriek. Vo výške 35 kilometrov sonda zostala zhruba hodinu. Na mikroriasy pôsobila radiácia, žiarenie i zmena teploty. „Cestu do vesmíru neprežilo len asi päť percent vzoriek, čo považujeme za dobrý výsledok,“ zhodnotila Molnárová.

Časť preživších mikrorias vedci neskôr v laboratóriu kultivovali a časť zmrazili. Po dvoch týždňoch kultivácie sa zamerali na spektrálne analýzy. „Prekvapilo nás, že ešte po tých dvoch týždňoch bola zvýšená ich antioxidačná aktivita. To znamená, že vzorky sa stále spamätávali. I takéto krátke vystavenie vesmírnym podmienkam dokázalo mikroriasy poznamenať na niekoľko generácií,“ upozornila biochemička.

Chcú vytvoriť katalóg a vyšľachtiť dokonalú vesmírnu riasu

V tejto chvíli sa odborníci mienia zamerať ešte na molekulárne štúdie a izoláciu RNA. Zároveň plánujú ďalšie výskumy a praktické využitie získaných dát. Jednou z možností je vytvorenie katalógu, v ktorom by zhrnuli, ako rôzne druhy mikrorias reagujú na vesmírne podmienky. „Opísali by sme, že napríklad jeden druh produkuje vo vesmíre veľké množstvo lipidov, takže by sme ho mohli využiť na výrobu biopaliva. Iný druh zasa produkuje silný antioxidant, takže by mohol byť vhodným doplnkom stravy astronautov,“ vymenovala Molnárová.

V budúcnosti by odborníci chceli využiť aj génové inžinierstvo a vyšľachtiť dokonalú vesmírnu riasu. „Keď zistíme, za čo je zodpovedný ktorý gén, môžeme ho upraviť tak, aby vesmírna riasa produkovala napríklad ešte viac lipidov alebo antioxidantov a tak ďalej,“ uzavrela výskumníčka.

Vedci by sa tiež radi zúčastnili na ďalších letoch stratosférických balónov i na dlhších vesmírnych letoch s pobytom vzoriek na obežnej dráhe Zeme.

Zdroj: České noviny, Mendelova univerzita v Brne

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky