Ten je súčasťou sondy JUICE. Pri jej minuloročnom prelete okolo Zeme vedci otestovali a kalibrovali viaceré vedecké aparatúry.
Prelet sondy JUICE elektrónovým radiačným pásom Zeme. Zdroj: ESA, JUICE RADEM team. Zdroj: SAV. Foto: ESA, JUICE RADEM team
Vesmírna sonda JUICE, ktorá odštartovala k planéte Jupiter v apríli 2023, sa po eliptickej orbite okolo Slnka vrátila v auguste 2024 k svojej materskej planéte Zem pre prvú gravitačnú asistenciu. Blízke prelety okolo planét slnečnej sústavy, tiež známe ako gravitačné praky, sondu urýchlia tak, aby Jupiter dosiahla v júli 2031. Na to budú potrebné ešte tri gravitačné asistencie, najbližšie ju bude urýchľovať Venuša a neskôr ešte dvakrát Zem.
Kalibrácia prístrojov sondy
Vlaňajší blízky prelet okolo Zeme vo výške 6840 km nad Tichým oceánom bol aj príležitosťou na testovanie a kalibráciu viacerých vedeckých aparatúr sondy. Medzi nimi bola i časticová aparatúra PEP, ktorej súčasťou je antikoincidenčný detektor ACM, skonštruovaný v košickom Ústave experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., s podporou prístupového procesu PECS-Slovakia k Európskej vesmírnej agentúre ESA.
„Úlohou detektora ACM je detekcia energetických elektrónov v magnetosfére Jupitera, ktoré dokážu hlboko prenikať cez tieniaci plášť vedeckých prístrojov. Detektor ACM umožní odlíšiť tieto rušivé elektróny od plazmových častíc nízkych energií, čo je nutné pre kvalitný záznam vedeckých dát,“ uviedol konštruktér detektora Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.
Tranzit sondy vonkajším Van Allenovým radiačným pásom
Súčasťou blízkeho preletu okolo Zeme bol dvojnásobný tranzit sondy vonkajším Van Allenovým radiačným pásom, v ktorom zadržiava magnetické pole Zeme elektróny vysokých energií. Nedávna analýza dát a kalibrácia s palubným radiačným monitorom RADEM potvrdzujú, že detektor ACM robí presne to, čo sa od neho očakáva, spoľahlivo registruje energetické elektróny a ich sekundárne produkty prenikajúce hlboko do aparatúry PEP.
„Detektor ACM v tejto fáze letu pracoval iba s jedným energetickým prahom 90 kiloelektrónvoltov (keV). Ešte kvalitnejšiu kalibráciu plánujeme skenovaním energetických prahov v jeho celom rozsahu od 54 keV do 320 keV. V tom nám ale Venuša v auguste 2025 nepomôže, keďže nemá magnetické pole, a teda ani Van Allenove radiačné pásy. Takže si musíme počkať na ďalší prelet okolo Zeme v septembri 2026,“ spresnil vedec.
Zdroj: TS SAV
(zh)
