V našej slnečnej sústave je stále čo objavovať. Novú trpasličiu planétu vraj mohol objaviť hocikto z verejne dostupných archívnych snímok.
Slnečná sústava a nový objekt 2017 OF201. Zdroj: iStock/Maximusnd; Sihao Cheng et al.
Malý tím vedený Sihaom Chengom objavil na okraji našej slnečnej sústavy mimoriadny transneptúnsky objekt (TNO) s názvom 2017 OF201. Je potenciálne dostatočne veľký na to, aby sa kvalifikoval ako trpasličia planéta, do rovnakej kategórie patrí aj oveľa známejšie Pluto.
Nový objekt je jedným z najvzdialenejších viditeľných objektov v našej slnečnej sústave a naznačuje, že prázdna časť priestoru, o ktorej sa predpokladá, že existuje za Neptúnom v Kuiperovom páse, v skutočnosti vôbec nie je prázdna. O novinke informoval Inštitút pre pokročilé štúdium (IAS).
Cheng urobil tento objav spolu s kolegami z Princetonskej univerzity pomocou pokročilých výpočtových metód na identifikáciu charakteristického vzoru trajektórie objektu na oblohe.
Nový objekt bol oficiálne oznámený Centrom pre menšie planéty Medzinárodnej astronomickej únie 21. mája 2025 a dnes bol zverejnený v predtlači arXiv.
Obrázok zobrazuje aktuálnu polohu Pluta, Neptúna a hviezdy 2017 OF201. Zdroj: Jiaxuan Li and Sihao Cheng
Najvzdialenejší bod obežnej dráhy
Transneptúnske objekty sú menšie planéty, ktoré obiehajú okolo Slnka vo väčšej priemernej vzdialenosti, ako je obežná dráha Neptúna. Nová transneptúnska planéta je výnimočná z dvoch dôvodov. Prvým je jej extrémna obežná dráha a druhým jej veľká veľkosť. „Afélium objektu – najvzdialenejší bod na obežnej dráhe od Slnka – je viac ako 1600-krát ďalej ako afélium Zeme,“ uviedol Cheng. „Medzitým je jeho perihélium – najbližší bod na obežnej dráhe od Slnka – 44,5-krát ďalej ako perihélium Zeme, podobne ako obežná dráha Pluta.“
Táto extrémna obežná dráha, ktorej obeh trvá objektu približne 25 000 rokov, naznačuje zložitú históriu gravitačných interakcií. Podľa astronómov musel 2017 OF201 zažiť blízke stretnutie s obrovskou planétou, čo spôsobilo jeho vymrštenie na širokú obežnú dráhu. V jeho migrácii mohlo dôjsť k viacerým krokom.
Je možné, že bol tento objekt najprv vymrštený do Oortovho oblaku, najvzdialenejšej oblasti v našej slnečnej sústave, ktorá je domovom mnohých komét, a potom bol poslaný späť. Priemer 2017 OF201 je odhadovaný na 700 km, čo z neho robí druhý najväčší známy objekt na takejto širokej obežnej dráhe. Priemer Pluta je 2 377 km. Na určenie presnej veľkosti objektu sú potrebné ďalšie pozorovania, a to potenciálne využitím rádioteleskopov.
Kompozitný obraz zobrazujúci päť trpasličích planét uznaných Medzinárodnou astronomickou úniou a novoobjavený transneptúnsky objekt 2017 OF201. Zdroj: NASA/JPL-Caltech; obrázok 2017 OF201: Sihao Cheng et al.
Objav vzišiel z archívnych verejne dostupných snímok
Cheng objavil objekt počas prebiehajúceho výskumného projektu zameraného na identifikáciu transneptúnskych objektov a možných nových planét vo vonkajšej časti slnečnej sústavy. Objav bol uskutočnený pomocou pokročilých výpočtových metód. Nepotrebovali na to žiadny nový teleskop. Vedci na to využili archívne snímky z dvoch observatórií Victor M. Blanco Telescope a Canada France Hawaii Telescope. V nich hľadali objekty, ktoré sa na viacerých záberoch pohybovali podľa predpokladanej trajektórie transneptúnskych telies.
2017 OF201 nakoniec identifikovali v 19 rôznych expozíciách, zachytených počas 7 rokov. Objav má významné dôsledky pre naše chápanie vonkajšej časti slnečnej sústavy. Oblasť za Kuiperovým pásom, kde sa objekt nachádza, bola predtým považovaná za v podstate prázdnu, ale objav tímu naznačuje, že to tak nie je.
„2017 OF201 trávi iba 1 percento svojho obežného času dostatočne blízko nás, aby bol detegovateľný. Prítomnosť tohto objektu naznačuje, že by mohlo existovať ďalších sto objektov s podobnou obežnou dráhou a veľkosťou, sú však príliš ďaleko na to, aby boli teraz detegovateľné,“ uvádza Cheng. „Aj keď nám pokroky v teleskopoch umožnili preskúmať vzdialené časti vesmíru, stále je čo objavovať o našej vlastnej slnečnej sústave.“
Táto detekcia tiež zdôrazňuje silu otvorenej vedy. „Všetky údaje, ktoré sme použili na identifikáciu a charakterizáciu tohto objektu, sú archívne údaje, ktoré sú dostupné komukoľvek, nielen profesionálnym astronómom,“ hovorí Jiaxuan Li, ktorý sa na výskume tiež podieľal. „To znamená, že prelomové objavy nie sú obmedzené len na tých, ktorí majú prístup k najväčším teleskopom na svete. Na tento objav mohol prísť ktorýkoľvek výskumník, študent alebo dokonca občiansky vedec so správnymi nástrojmi a znalosťami, čo zdôrazňuje hodnotu sprístupnenia vedeckých zdrojov.“
Zdroj: Institute for Advanced Study, arXiv, The Minor Planet Center
(LDS)
