Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V auguste nás čakajú dva supersplny, najlepšie budú vidno tesne po východe mesiaca

VEDA NA DOSAH

Prvý z nich, jeseterový, nastane už v utorok. Nad obzor sa Mesiac dostane krátko pred deviatou večer.

Mesiac v supersplne. Zdroj: iStockphoto.com

V auguste nastanú až dva supersplny. Zdroj: iStockphoto.com

V auguste nás podľa astronómov čakajú hneď dva splny, keď bude Mesiac na pohľad najväčší v celom roku. Prvý nastane v utorok 1. augusta a druhý 31. augusta.

Mesiac bude v auguste prechádzať na svojej eliptickej dráhe takzvaným prízemím, a tak sa nám bude javiť uhlovo väčší než zvyčajne. Za týmto javom však stojí iba optický klam.

Najlepšie si splny budete môcť pozrieť krátko po východe alebo tesne pred západom mesiaca, keď sa bude nachádzať nízko nad obzorom. Obrí Mesiac však rozhodne nečakajte, zdôrazňuje český portál Astronovinky.eu.

Prvý augustový spln bude jeseterový

Prvý zo splnov sa odohrá v utorok o 20.31 hod. SELČ. V čase splnu bude Mesiac ešte pod obzorom, vyjde až krátko pred 21.00 hod. Mesiac sa v tom čase bude k Zemi ešte len približovať, najbližšie k nej sa dostane 2. augusta o 7.53 hod., a to na vzdialenosť 357 309 kilometrov. Vtedy bude zase pod obzorom, pretože po 5.00 hod. zapadne. Nebudeme teda môcť pozorovať Mesiac presne v čase splnu ani v čase, keď bude k Zemi najbližšie. Môžeme ho sledovať len v čase medzi týmito dvoma javmi.

Prvý z augustových splnov má označenie jeseterový. Každý zo splnov sa nesie v duchu nejakého symbolu, najčastejšie spojeného s počasím alebo aktivitou daného mesiaca, počas ktorého k splnu dôjde. Zoznam týchto splnov nájdete v starom farmárskom almanachu, ktorý začal vychádzať v roku 1930. Údaje, ktoré obsahuje, pochádzajú z mnohých zdrojov, napríklad od domorodých amerických Indiánov z obdobia amerického kolonializmu, ale aj z európskeho prostredia.

Tradične sa názov splnu vzťahoval na celý lunárny mesiac, nie iba na deň, keď nastal spln. Prvý augustový spln sa označuje jeseterový preto, lebo v auguste sa tradične najlepšie darilo loviť jesetery z Veľkých kanadských jazier a Champlainovho jazera na hraniciach USA s Kanadou.

Najpozoruhodnejší bude počas východu

Zaujímavejšia situácia nastane počas druhého augustového splnu vo štvrtok 31. augusta o 3.35 hod. Vtedy Mesiac bude vo fáze splnu zhruba len 9,5 hodiny po tom, čo sa najviac priblíži k Zemi (ešte v stredu 30. augusta o 17.52 hod. na vzdialenosť 357 181 kilometrov). Najpozoruhodnejší podľa odborníkov bude počas svojho východu 30. augusta okolo 19.30 hod., len 1,5 hodiny po jeho najvýraznejšom priblížení sa k Zemi a asi 8 hodín pred fázou splnu. Druhý z augustových splnov bude takzvaný modrý spln.

Čo je to modrý spln?

Pojem modrý spln (z angl. blue supermoon) nevychádza z očakávaného zafarbenia Mesiaca, ale z anglického výrazu once in a blue moon, čo vo voľnom preklade znamená raz za uhorský rok. Názov modrý spln upozorňuje na skutočnosť, že v jednom kalendárnom mesiaci (v tomto prípade v auguste) nastanú dva splny, čo nie je celkom bežné.

Existuje aj druhá, o niečo zložitejšia definícia modrého splnu. Počas astronomického obdobia definovaného dátumami jeho začiatku a konca (napríklad leto 2023 sa začalo letným slnovratom 20. júla a končí sa jesennou rovnodennosťou 23. septembra) sa spravidla odohrajú tri splny, len vzácne štyri. V takom prípade sa za modrý mesiac považuje tretí zo štyroch. Tejto situácie sa dočkáme až na budúci rok. Sezónny modrý mesiac nastane 19. augusta 2024.

Pozrite si

Namodro sfarbený Mesiac sa na oblohe objaviť môže, ale nesúvisí to s jeho fázou alebo so vzdialenosťou od Zeme. Domodra sa Mesiac zafarbí pred zrakmi pozorovateľov len v ojedinelých prípadoch, keď je naša atmosféra nasýtená či znečistená špecifickými časticami popola vo veľkosti aspoň jedného mikrometra.

Popol sa dostane do ovzdušia napríklad pri veľkom požiari alebo silnej sopečnej erupcii. Častice z neho rozptyľujú dlhovlnnú časť spektra viditeľného svetla (červenú) a do našich očí doputuje len modrá.

Známy je prípad z roku 1883, keď indonézska sopka Krakatoa vyvolala takú silnú erupciu, že ju vedci prirovnávali k 100-megatonovej jadrovej bombe. Popol z explózie Krakatoa vystúpil až do výšky 80 kilometrov a obsahoval množstvo spomínaných častíc. Davy ľudí na celom svete sa preto stali svedkami modrého Mesiaca.

Veľkosť splnu v prízemí a odzemí (ľudovo v supersplne a mikrosplne) sa líši približne o 15 percent. Zdroj: Peter Horálek

Veľkosť splnu v prízemí a odzemí (ľudovo v supersplne a mikrosplne) sa štandardne líši približne o 15 percent. V roku 2018 sa zväčšil o 14 percent. Zdroj: Peter Horálek

Jeho veľkosť je len optická ilúzia

Superspln alebo supermesiac nie sú astronomické pojmy. Ide len o ľudové vyjadrenie. Uhlovo najväčší Mesiac v roku je len o 15 percent väčší ako uhlovo najmenší.

Po prvý raz v histórii toto označenie použil astrológ Richard Nolle v roku 1979. Supermesiac definoval ako nov alebo spln, ktorý nastáva vo vzdialenosti menšej alebo rovnajúcej sa 90 percentám jeho najmenšej vzdialenosti od Zeme na danej obežnej dráhe. To, prečo zvolil práve 90 percent, nik netuší.

Aj keď rozdiel medzi najmenším a najväčším splnom je len minimálny, pohľad na vychádzajúci a zapadajúci Mesiac rozhodne stojí za to. Vedomí si toho sú aj fotografi, ktorí sa snažia Mesiac zachytiť v blízkosti kultúrnych pamiatok alebo s ľuďmi v pozadí.

Pri pozorovaní voľným okom sa navyše zdá skutočne veľký, i keď je to len optická ilúzia. Ľudský mozog má totiž tendenciu obraz Mesiaca porovnávať s objektmi na obzore – čím sú vzdialenejšie, tým sa Mesiac javí väčší. Keď však počkáme, kým sa spln odpúta od obzoru a vystúpi vysoko nadeň, kde už jeho veľkosť nemáme s čím porovnať, bude sa zdať menší. O tom, že je uhlovo rovnako veľký na obzore aj vysoko nad ním, sa môžete presvedčiť z fotografií.

Málokto vie, že pri východe a západe mesiaca dochádza k jeho splošteniu. Stojí za ním optická nehomogenita zemskej atmosféry.

Superspln za Ľubovnianskym hradom v auguste 2022. Foto: Petr Horálek/FÚ v Opave

Superspln za Ľubovnianskym hradom v auguste 2022. Foto: Petr Horálek/FÚ v Opave

Splny v roku 2023 a ich názvy podľa farmárskeho almanachu

  • 7. január 2023: vlčí spln (wolf moon) – podľa vlkov, ktoré v januári vyjú na Mesiac, aby zvolali svorku,
  • 5. február 2023: snehový spln (snow moon) – podľa najdrsnejších snehových podmienok v severnej Amerike, ktoré sťažovali lov,
  • 7. marec 2023: dážďovkový spln (worm moon) – začínajú sa objavovať dážďovky a prichádzajú vtáky, ktoré sa nimi kŕmia, začína sa jar,
  • 6. apríl 2023: ružový spln (pink moon) – podľa príchodu jari a začiatku výsadby; prichádza obdobie plodnosti, rastu a hojnosti,
  • 5. máj 2023: kvetinový spln (flower moon) – nastáva obdobie jari a rozkvitnutej flóry, v USA sa niekedy spája s doružova zakvitnutou machovičkou šidlovitou,
  • 4. jún 2023: jahodový spln (strawberry moon) – podľa hojnosti jahodovej úrody,
  • 3. júl 2023: jelení spln (buck moon) – podľa výskytu jeleňov s novým parožím, ktoré sa objavuje na obzore oproti vychádzajúcemu splnu,
  • 1. august 2023: jeseterový spln (sturgeon moon) – podľa úspešného lovu jeseterov na Veľkých kanadských jazerách na hraniciach USA a Kanady,
  • 31. august 2023: modrý spln (blue moon) – druhý spln v jednom kalendárnom mesiaci,
  • 29. september 2023: žatevný/kukuričný spln (harvest/corn moon) – podľa obdobia zberu úrody, najmä kukurice, na americkom severovýchode,
  • 28. október 2023: lovecký spln (hunter’s moon) – nastáva v období, keď bol ideálny čas na lov zvierat pred dlhou a chladnou zimou,
  • 27. november 2023: bobrí spln (beaver moon) – bobry v tomto období stavajú hrádze v rámci prípravy na nadchádzajúcu zimu a lovci ich často lovia pre ich teplú srsť,
  • 27. december 2023: chladný spln (cold moon) – podľa príchodu zimy a mrazivých nocí.

Je zlý spánok počas splnu iba mýtus?

Niektoré lekárske štúdie nevylučujú, že lunárny cyklus ovplyvňuje kvalitu spánku. Za splnu sa mozgová činnosť, indikujúca kvalitu hlbokého spánku, znižuje niekedy až o 30 percent. Podobný vplyv sa preukázal aj u detí, ktorých spánok bol počas splnu o päť minút kratší než v období novu.

Aktuálna mesačná fáza môže podľa odborníkov ovplyvňovať rýchlosť zaspávania a celkovú dĺžku spánku až o desiatky minút. Najviac sa to prejavuje 3 až 5 dní pred splnom. Miera, akou na spánok pôsobí Mesiac, je však v porovnaní s nesprávnym používaním nočného osvetlenia a pre svetelné znečistenie v mestách stále zanedbateľná.

Zdroj: Astronovinky.eu
(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky