Sedem samostatných planét veľkosťou podobnej Zemi, ktoré v rámci svojej sústavy obiehajú okolo vlastnej hviezdy. Ide v podstate o exoplanéty so skalnatým povrchom, rotujúce v rámci sústavy TRAPPIST-1, ktorá patrí do skupiny vedcami nazývanej ako „červený trpaslík“. Ešte prevratnejšie zistenie je, že až tri z nich sa nachádzajú v obývateľnej zóne, v oblasti blízko materskej hviezdy, kde by sa mohla potvrdiť prítomnosť vody v tekutej forme. Ako je známe, voda kdekoľvek vo vesmíre je za správnych atmosférických podmienok kľúčovou podmienkou pre vznik života.
Objav, ktorý pripútal pozornosť odbornej verejnosti, ale aj médií z celého sveta sa podaril prostredníctvom „Spitzer Space“ teleskopu, patriaceho americkej vládnej agentúre vykonávajúcej vesmírny program NASA. Podľa jej vyhlásenia možno hovoriť o novom rekorde z hľadiska počtu planét objavených v obývateľnej zóne obiehajúcej okolo vlastnej hviezdy mimo našej slnečnej sústavy. Vedci dokonca hovoria o možnosti, že tekutá voda by sa mohla nachádzať na všetkých siedmych planétach.
„Tento objav je skutočne veľmi pozoruhodný, zaujímavý a prekvapujúci. Nie je to ani tak tým, že by sa objavila planéta podobná našej Zemi, takých už dnes poznáme tucty, najmä vďaka družici Kepler. Z tohto pohľadu to prevratný objav nie je. Prevratné je to však tým, že sa objavila takáto planéta v obývateľnej zóne okolo hviezdy a nie jedna ale naraz tri. Je to výnimočné aj tým, že táto hviezda má naraz sedem planét a všetky sú veľkosťou podobné Zemi,“ vysvetľuje RNDr. Ján Budaj, CSc. z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Taký systém podľa neho zatiaľ nepoznáme, aj keď vedci už odhalili asi tri ďalšie hviezdy, ktoré majú tiež po sedem planét. „Naše Slnko však stále vedie, lebo ich má osem!,“ zdôrazňuje slovenský astronóm.
Thomas Zurbuchen, spolupracujúci administrátor agentúry Science Mission Directorate vo Washingtone uvádza, že tento objav by mohol predstavovať významný kus skladačky v rámci nálezu obývateľných prostredí vo vesmíre, t. j. miest, ktoré sú priaznivé pre život. „Zodpovedanie otázky ‚Sme vo vesmíre sami‘ je najvyššou vedeckou prioritou a nájdenie takého veľkého počtu planét, ako sú tieto, prvýkrát v obývateľnej zóne je pozoruhodný krok vpred smerom k dosiahnutiu tohto cieľa.“
Napriek tomu, že novoobjavená sústava je od nás vzdialená 40 svetelných rokov (3,784 × 10+14 kilometrov), je relatívne blízko, nachádza sa v súhvezdí Vodnára. Vzhľadom k tomu, že jej planéty sú umiestnené mimo našej slnečnej sústavy, vedci ich nazývajú exoplanéty.
S využitím dát získaných z teleskopu Spitzer bolo možné presne odmerať veľkosti týchto siedmych planét a vyvinúť prvé odhady hustoty šiestich z nich. Na základe toho vedci usudzujú, že ide pravdepodobne o skalnaté objekty. Ďalšie pozorovania pomôžu určiť, do akej miery sú bohaté na vodu a tiež či všetky majú kvapalnú vodu na povrchu. Hmotnosť a hustota siedmej a najvzdialenejšej exoplanéty doteraz nebola definitívne odhadnutá – vedci veria, že by mohlo ísť o ľadovú planétu, podobnú snehovej guli, no sú potrebné ďalšie pozorovania.
„Sedem zázrakov sústavy TRAPPIST-1 patrí medzi vôbec prvé takto objavené planéty s veľkosťou podobnou Zemi, ktoré boli objavené v orbite hviezdy tohto druhu,” vyhlásil Michael Gillon vedúci autor štúdie a hlavný výskumný pracovník pre TRAPPIST-1, pôsobiaci na Univerzite Liege v Belgicku. „Je to tiež dosiaľ najlepší z dosiahnutých cieľov z hľadiska skúmania obývateľného potenciálu vo vesmíre,“ tvrdí.
Na rozdiel od nášho Slnka, ústredná hviezda v sústave TRAPPIST-1 je klasifikovaná v skupine „červený trpaslík“ – ide o také objekty, ktoré sú relatívne chladné a vo vnútri ktorých môžu ešte prebiehať termojadrové reakcie zlučovania prócia na hélium. Sú považované za najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre, pretože vyžarujú málo svetla (dosahujú len 1/10 000 žiarivého výkonu Slnka). Vďaka pomalému spaľovaniu vodíka majú enormne dlhú odhadovanú životnosť, pohybuje sa od niekoľkých desiatok miliárd až po bilióny rokov. Červeným trpaslíkom je napríklad aj naša najbližšia hviezda Proxima Centauri.
Tým, že aj v prípade TRAPPIST-1 ide o pomerne chladnú hviezdu, voda môže zostať v kvapalnej forme aj na veľmi blízko obliehajúcich planétach, nachádzajúcich sa bližšie než je možné na planétach v našej slnečnej sústave. Všetkých sedem novoobjavených planét je umiestnených bližšie k materskej hviezde ako napríklad Merkúr k nášmu Slnku, uvádza sa vo vyhlásení NASA. „Planéty sú tiež veľmi blízko pri sebe navzájom. Ak by nejaká osoba stála na povrchu jednej z planét a pozerala by nahor, mohla by potenciálne vidieť geologické vlastnosti alebo oblaky susedných svetov, ktoré by sa niekedy mohli zdať väčšie ako tie na Mesiaci, pozorované na zemskej oblohe,“ uvádza americká vesmírna agentúra.
Planéty môžu byť tiež podľa vedcov uzamknuté smerom k svojej hviezde, čo znamená, že vždy sú k nej obrátené rovnakou stranou, takže je na nich buď večný deň alebo noc. To by mohlo znamenať, že majú charakter počasia úplne odlišný od toho na Zemi – môžu sa vyznačovať takými meteorologickými výkyvmi ako sú napríklad silné vetry, fúkajúce zo strany s denným režimom smerom k nočnej strane alebo extrémne teplotné zmeny.
Na jeseň v roku 2016 infračervený ďalekohľad Spitzer pozoroval TRAPPIST-1 takmer nepretržite po dobu 500 hodín. Je jedinečne umiestnený na obežnej dráhe tak, aby sa dodržiaval dostatočný počet prechodov medzi planétami nachádzajúcimi sa v prednej časti materskej hviezdy a umožňoval tak odhaliť komplexnú architektúru systému. Inžinieri optimalizovali schopnosť teleskopu Spitzer pozorovať tranzitujúce planéty počas jeho „teplej misie“, ktorá začala, ako bolo plánované, po prvých piatich rokoch od spustenia jeho prevádzky.
Podľa RNDr. Jána Budaja, CSc. z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied je tiež zaujímavé, že všetky exoplanéty obiehajú takmer v tej istej rovine. „Táto rovina je tak šťastne naklonená, že z nášho pohľadu všetky prechádzajú popred hviezdu, a tým sa ich podarilo aj objaviť. Nie je vylúčené, že tam budú aj iné planéty, ktoré zatiaľ nevidíme, lebo sklon ich dráhy je máličko odlišný.“
Okrem toho, že tento objav ohlásilo ústredie NASA vo Washingtone, nové prevratné výsledky z vesmíru boli zverejnené aj v časopise Nature. „Je to zaujímavý a výnimočný systém a môžeme len gratulovať astronómom zo zahraničia, že sa im podarilo takúto krásnu hviezdnu sústavu planét objaviť,“ uzatvára RNDr. Ján Budaj, CSc.
Záznam z tlačovej konferencie NASA k objavu
Zdroj: NASA; tlačová konferencia NASA k objavu
Komentáre k informáciám NASA poskytol: RNDr. Ján Budaj, CSc. z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NASA
Uverejnila: ZVČ