Je pomenovaná na počesť talianskeho astronóma Giuseppeho „Bepi“ Colomba.
Sonda BepiColombo. Zdroj: ESA
Medziplanetárna sonda ESA BepiColombo odštartovala k Merkúru ešte v októbri 2018. Po siedmich rokoch v decembri 2025 sa má zachytiť na orbite Merkúra a študovať samotnú planétu. Polcesta k tejto planéte je iba časový údaj, nie však vzdialenostný, pretože už teraz sa k Merkúru opakovane približuje a jej vedecké aparatúry prinášajú prvé unikátne výsledky.
K vývoju a ku konštrukcii vedeckého prístrojového príslušenstva sondy prispela aj Slovenská akadémia vied (SAV) a slovenské technologické firmy.
Sonda musí brzdiť a využívať gravitačnú asistenciu
Problém, prečo sonda ešte nevie pri Merkúre zaparkovať, súvisí so zákonmi nebeskej mechaniky a obmedzenými energetickými zdrojmi pre medziplanetárne lety. Keďže sonda vyštartovala zo zemskej orbity, ktorá je od Slnka ďalej ako orbita Merkúra, na ceste k tejto planéte je urýchľovaná slnečnou gravitáciou, takže v podstate „padá“ k Slnku, a ak by nebola priebežne brzdená, nabrala by príliš vysokú rýchlosť.
Napriek brzdeniu chemickými a jedinečnými iónovými motormi a pomocou gravitačných asistencií pri blízkych preletoch okolo Zeme, Venuše aj samotného Merkúra, sonda popri ňom prelietava príliš rýchlo, aby sa dokázala gravitačne zachytiť na jeho orbite.
Zatiaľ využila sonda jednu gravitačnú asistenciu Zeme, dve asistencie Venuše a dve Merkúra, od ktorého bude potrebovať ešte štyri ďalšie. Výpočty, podľa ktorých sonda s využitím gravitačných asistencií na Merkúr v súčasnosti optimálne letí, uskutočnil taliansky vedec Giuseppe „Bepi“ Colombo. Na jeho počesť je sonda pomenovaná.
Pozrite si
Iónový hmotnostný spektrometer od slovenských vedcov
Sonda BepiColombo v hodnote viac ako dve miliardy eur pozostáva z troch častí: európskeho planetárneho orbitera MPO, japonského magnetosférického orbitera MMO (Mio) a transferového modulu MTM, ktorý zabezpečuje pohon a manévre chemickými a iónovými motormi.
Nie všetky vedecké aparatúry však môžu aktívne pracovať už teraz, keďže senzory niektorých zatiaľ blokuje transferový modul. Medzi „šťastlivcov“ s voľným zorným poľom patrí aj iónový hmotnostný spektrometer PICAM (Planetary Ion CAMera).
Jeden z prototypov aparatúry PICAM vo výstavnej vitríne kozmickej techniky ÚEF SAV. Zdroj: ÚEF SAV, v. v. i.
„PICAM je hmotnostný spektrometer, ktorý bude analyzovať atómy uvoľňované, ionizované a unikajúce do kozmu z povrchu Merkúra. Deje sa to pod vplyvom intenzívneho slnečného žiarenia, ktorému je planéta vystavená. Analýza týchto unikajúcich atómov prinesie cenné poznatky o povrchovom zložení planéty,“ vysvetľuje jeden z konštruktérov spektrometra Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
PICAM bol skonštruovaný v rámci veľmi širokej medzinárodnej spolupráce s prispením Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., aj slovenských technologických firiem.
Senzory PICAM a MIPA (Miniature Ion Precipitation Analyser) sú súčasťou vedeckého komplexu SERENA (Search for Exospheric Refilling and Emitted Natural Abundances) a už pri prvom prelete popri Merkúre zaznamenali v jeho južnej vnútornej magnetosfére unikátne vedecké dáta, čo aj s afiliáciou Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., opisuje prestížny vedecký časopis Nature Communications. Tieto pozorovania sú dôležité pre pochopenie slabého správania magnetosféry v takej blízkosti Slnka.
Zdroj: Veda na dosah, SAV (Text: Ústav experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.)
(JM)
