Od letu prvého slovenského kozmonauta na vesmírnu stanicu Mir uplynulo 22 rokov. Misiu opisuje kniha Slovenské vesmírne odysey.
Vľavo obálka knihy Slovenské vesmírne odysey. Vpravo slovenský kozmonaut Ivan Bella. Zdroj: Vydavateľstvo SAV VEDA, TASR
Pred 22 rokmi 20. februára 1999 vyštartoval z kozmodrómu Bajkonur v kazašskej stepi prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella na vesmírnu stanicu Mir. Túto významnú udalosť si môžeme pripomenúť aj prostredníctvom knihy Slovenské vesmírne odysey, ktorú v rozhovore priblížil akademik Štefan Luby zo Slovenskej akadémie vied.
Čo bolo pre vás podnetom na spracovanie knihy Slovenské vesmírne odysey a aké je jej zameranie?
V roku 2019 uplynulo 20 rokov od kozmického letu plukovníka Ivana Bellu na kozmickú stanicu Mir. Bol prvým autentickým slovenským kozmonautom, hoci slovenské krvinky kolovali aj v žilách Vladimíra Remeka a Eugena A. Cernana, posledného človeka, ktorý doteraz zanechal stopu na Mesiaci. Vedecký program misie zabezpečila Slovenská akadémia vied. Pripravila šesť projektov, z toho štyri sa riešili na orbite a dva na Zemi.
Pri dvadsiatom výročí sme si uvedomili, že vedecký program misie nebol zatiaľ knižne spracovaný. Ak vezmeme do úvahy sponzorstvo MSM GROUP a tiež to, že v priebehu tých dvadsiatich rokov nás opustili hlavní riešitelia polovice projektov vrátane vedeckého koordinátora R. Kvetňanského a koordinátor účasti SAV Dalibor Krupa sa odsťahoval do USA, bol najvyšší čas vyrovnať dlh, aby na nás história neposlala exekútora.
Kozmický let bol udalosťou, keď bola Slovenská akadémia vied mediálnou hviezdou. Bolo príjemné spomenúť si na túto svetlú epizódu v našej histórii. Zužitkovali sme aj pomoc a ochotu Ivana Bellu i náhradníka Michala Fuliera, ktorí poskytli fotografie. Ivan Bella dal zároveň súhlas na zverejneniu svojich audio zápisov nahovorených počas letu, ktoré dovtedy neboli publikované. Lepšiu konfiguráciu na napísanie a zostavenie knihy si bolo ťažko možné predstaviť.
Na čo osobitne by ste chceli upozorniť z obsahu vašej knižnej novinky?
Kniha má dve časti. V prvej sa po mojom historizujúcom úvode píše o projektoch. Ťažiskovo s editormi spolupracovali L. Macho, bývalý predseda SAV, F. Hlavačka, B. Bilčík a P. Bobík. V tejto časti sú aj Bellove zápisky. Na orbite mal aj ťažké chvíle. L. Macho a kolektív v kapitole o endokrinologických experimentoch a štúdiách sumarizujú aj všetky predchádzajúce experimenty v mikrogravitácii. Je ich šestnásť. Nájdeme tu údaje o aparatúre Plazma na odber a spracovanie krvi kozmonautov počas letu. To bola významná inovácia. F. Hlavačka píše o zariadení stabilometer, ktoré sa používalo vo Hviezdnom mestečku pred letom a po ňom. Merala sa rovnováha kozmonauta.
Projekt Prepelica, liahnutie týchto vtákov v kozmickom priestore, upútal verejnosť najviac. B. Bilčík a Ľ. Košťál tu vyložili na stôl všetky karty svojho výskumu. Nakoniec naši košickí kolegovia, P. Bobík a kol., uverejňujú okrem iného fotografie dozimetrov, ktoré sa vrátili na Zem. Sú talizmanom Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorého sa návštevníci radi dotknú. Využili sme aj hviezdnu zostavu našich dejateľov v kozmickom výskume, ako sú V. Rušin, ktorý nás do druhej časti knihy uvádza ponorom do astronomickej minulosti M. R. Štefánika, a J. Feranec, ktorý sumarizuje našu medzinárodnú angažovanosť v kozmickom výskume a ktorej katalyzátorom bola misia.
Odporúčam prečítať si kapitolu L. E. Rotha, nášho rodáka z Košíc a amerického kozmického inžiniera, ktorý poodhalil paraván a umožnil nazrieť do realít amerického kozmického programu. J. Masarik odhaľuje tajomstvá Marsu a J. Krempaský vo svojom poslednom diele uvažuje o tom, či sú okrem nás vo vesmíre aj iné civilizácie.
Branislav Peťko, môj veselý spolueditor, bol mazivom, po ktorom sa naše snaženie kĺzalo dopredu. Celkove sme sa na knihe podieľali dvadsiati, či už som ich spomenul, alebo sa o nich čitateľ dozvie, keď knižku vezme do rúk.
Dr.h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., je slovenský fyzik, vedúci vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied (SAV), spisovateľ a popularizátor vedy. Bol riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV, prvým podpredsedom a dlhoročným predsedom SAV. Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal polovodičmi, mikroelektronikou, lasermi, v súčasnosti sa venuje nanotechnológiám, osobitne senzorom plynov. Venuje sa tiež riešeniu strategických otázok civilnej bezpečnosti v rámci programu EÚ pre financovanie výskumu a inovácií Horizont 2020.
Je viceprezidentom Európskej akadémie vied a umení (Academie Scientiarum et Artium Europaea) v Salzburgu, členom Učenej spoločnosti SAV, príslušníkom Nadácie A. von Humboldta a ďalších. Je predsedom redakčnej rady Encyklopédie Beliana a autorom vyše 400 vedeckých publikácií, 8 patentov a autorom 15 kníh literatúry faktu (napr. trilógia Moji intelektuáli I. – III.), ktoré vyšli vo vydavateľstve SAV VEDA.
Zdroje:
