Výskum preukázal, že celková veľkosť vektora magnetickej indukcie klesá s narastajúcou výškou nad slnečnou škvrnou.
Slnečná plazma. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons. Kredit: NASA/Solar Dynamics Observatory
Vedeckí pracovníci Astronomického ústavu SAV, v. v. i., M. Benko, P. Gömöry a S. J. González Manrique v spolupráci so zahraničnými vedcami študovali podmienky v slnečnej atmosfére, najmä magnetické a rýchlostné polia nad slnečnými škvrnami.
Na analýzu využili dáta s vysokým priestorovým rozlíšením získané najväčším európskym slnečným ďalekohľadom GREGOR s priemerom primárneho zrkadla 1,5 metra, ktorý je umiestnený na Teide Observatory na Kanárskych ostrovoch.
„Pozorovaciu kampaň sme zamerali na získavanie tzv. spektropolarimetrických dát, ktoré zaznamenávajú nielen rozdelenie dopadajúceho žiarenia v jednotlivých vlnových dĺžkach, ale aj presnú informáciu o stave jeho polarizácie. Takéto merania umožňujú získať úplnú informáciu o vektore magnetickej indukcie, ako aj informáciu o dopplerovskej rýchlosti plazmy v mieste pozorovania,“ vysvetľuje Peter Gömöry, riaditeľ Astronomického ústavu SAV, v. v. i.
Magnetické polia sú pritom dominantným fyzikálnym javom, ktorý ovláda všetky procesy prebiehajúce v atmosfére Slnka. Určenie presnej topológie magnetických polí je preto kľúčové pre lepšie porozumenie procesov odohrávajúcich sa na našej hviezde. Obzvlášť dôležité je zistiť výškovú stratifikáciu vektora magnetickej indukcie a vzájomné prepojenie jednotlivých vrstiev slnečnej atmosféry od fotosféry cez chromosféru až do koróny.
„V predmetnom výskume bolo jednoznačne preukázané, že celková veľkosť vektora magnetickej indukcie klesá s narastajúcou výškou nad slnečnou škvrnou. Pritom pokles je výraznejší v centrálnej časti slnečnej škvrny (umbre) a pomalší vo filamentárnej penumbre. S výškou dochádza aj k zmene inklinačného uhla. Azimut pritom ostáva takmer konštantný,“ dodáva astronóm.
Okrem toho boli vnútri a blízko vonkajšej hranice penumbry pozorovanej slnečnej škvrny odhalené aj malé lokalizované oblasti, kde hodnoty dopplerovských rýchlostí plazmy dosahovali veľkosti až 30 km/s. To zodpovedá pohybom rýchlejším, ako je rýchlosť zvuku v danom prostredí. Preukázalo sa teda, že oblasť slnečných škvŕn je extrémne dynamickým prostredím.
Zdroj: TS SAV
(zh)
